Študijný materiál: Balík internetových protokolov
Skryť detaily | Obľúbený- Kvalita:65,5 %
- Typ:Študijný materiál
- Kategória:Technika
- Podkategória:Siete a komunikácia
- Rozsah A4:6 strán
- Zobrazené:1 403 x
- Stiahnuté:31 x
- Veľkosť:0,2 MB
- Formát a prípona:MS Office Word (.doc)
- Jazyk:slovenský
- ID projektu:5100
- Posledna úprava:18.08.2017
Balík internetových protokolov (Internet protocol suite) je sada komunikačných protokolov implementujúcich tzv. protocol stack, na ktorých je postavený systém Internet. Niekedy sa nazýva sada TCP/IP protokolov podľa dvoch najdôležiteších protokolov, ktoré obsahuje: Transmission Control Protocol (TCP) a Internet Protocol (IP), ktoré boli zároveň aj prvé definované.
Balík internetových porotokolov je možné opísať analógiou s OSI modelom. Ten opisuje vrstvy protocol stacku, avšak nie všetky zodpovedajú internetovej praxi. V protocol stacku rieši každá vrstva množinu problémov spojených s prenosom dát a poskytuje dobre definovanú službu pre vyššie vrstvy. Čím je vrstva vyššia, tým je logicky bližšie používateľovi a zaoberá sa abstraktnejšou množinou dát, pričom sa spolieha na nižšie vrstvy, aby preložili dáta do formy, s ktorou je možné v skutočnosti fyzicky manipulovať.
Internetový model vznikol ako riešenie praktického inžinierskeho problému. Na druhej strane OSI model je výsledkom teoretického prístupu a vznikol tiež v skoršej fáze evolúcie počítačových sietí. Preto je jednoduchšie porozumieť OSI modelu, ale TCP/IP model je v skutočnosti aplikovaný. Je užitočné poznať OSI model pred začiatkom štúdia TCP/IP, keďže platia rovnaké princípy, ale je jednoduchšie pochopiť ich v OSI modeli.
Vrstvy v TCP/IP stacku
Existuje diskusia o tom, ako mapovať TCP/IP na OSI model. Keďže balíky protokolov TCP/IP a OSI sa presne nezhodujú, neexistuje jediná správna odpoveď.
Naviac OSI model neopisuje dostatočne bohato spodné vrstvy na to, aby vedel opísať skutočné vrstvenie TCP/IP; musí sa pridať vrstva naviac (internetworking layer, medizsieťová) medzi transportnú a sieťovú vrstvu. Protokoly špecifické pre konkrétny typ siete ale bežiace nad základným hardvérom by mali byť na sieťovej vrstve. Príkladom takých protokolov je ARP a Spanning Tree Protocol (používaný na kontrolu nečinnosti bridgeov zatiaľ, čo sú nečinné). Toto však nie sú lokálne protokoly a patria do fukcionality internetworking vrstvy. Priznávajúc, že umiestnenie oboch skupín do rovnakej vrstvy môže byť mätúce, treba povedať, že OSI model nie je dostatočne komplexný na to, aby to zvládol, nehovoriac o protokoloch, ktoré sú logicky súčasťou internetworking vrstvy, ako ICMP.
Balík internetových porotokolov je možné opísať analógiou s OSI modelom. Ten opisuje vrstvy protocol stacku, avšak nie všetky zodpovedajú internetovej praxi. V protocol stacku rieši každá vrstva množinu problémov spojených s prenosom dát a poskytuje dobre definovanú službu pre vyššie vrstvy. Čím je vrstva vyššia, tým je logicky bližšie používateľovi a zaoberá sa abstraktnejšou množinou dát, pričom sa spolieha na nižšie vrstvy, aby preložili dáta do formy, s ktorou je možné v skutočnosti fyzicky manipulovať.
Internetový model vznikol ako riešenie praktického inžinierskeho problému. Na druhej strane OSI model je výsledkom teoretického prístupu a vznikol tiež v skoršej fáze evolúcie počítačových sietí. Preto je jednoduchšie porozumieť OSI modelu, ale TCP/IP model je v skutočnosti aplikovaný. Je užitočné poznať OSI model pred začiatkom štúdia TCP/IP, keďže platia rovnaké princípy, ale je jednoduchšie pochopiť ich v OSI modeli.
Vrstvy v TCP/IP stacku
Existuje diskusia o tom, ako mapovať TCP/IP na OSI model. Keďže balíky protokolov TCP/IP a OSI sa presne nezhodujú, neexistuje jediná správna odpoveď.
Naviac OSI model neopisuje dostatočne bohato spodné vrstvy na to, aby vedel opísať skutočné vrstvenie TCP/IP; musí sa pridať vrstva naviac (internetworking layer, medizsieťová) medzi transportnú a sieťovú vrstvu. Protokoly špecifické pre konkrétny typ siete ale bežiace nad základným hardvérom by mali byť na sieťovej vrstve. Príkladom takých protokolov je ARP a Spanning Tree Protocol (používaný na kontrolu nečinnosti bridgeov zatiaľ, čo sú nečinné). Toto však nie sú lokálne protokoly a patria do fukcionality internetworking vrstvy. Priznávajúc, že umiestnenie oboch skupín do rovnakej vrstvy môže byť mätúce, treba povedať, že OSI model nie je dostatočne komplexný na to, aby to zvládol, nehovoriac o protokoloch, ktoré sú logicky súčasťou internetworking vrstvy, ako ICMP.
Kľúčové slová: