Každý jednotlivec na jednej strane vytvára svojím správaním sa podmienky vlastného i spoločenského rozvoja a na druhej strane zase spoločnosť pôsobí v rôznych formách na individuálne správanie sa jednotlivca, ktoré do určitej miery reguluje. Sprostredkovateľom tohto vzťahu je štát, ktorý je spojený svojou činnosťou s jednotlivými príslušníkmi spoločnosti, teda občanmi. Štát je organizovanou formou spoločnosti. Pod tlakom záujmových stretov v rámci medziľudských vzťahov vzniká potreba formulácie všeobecne platných pravidiel správania sa, ktoré zabezpečujú relatívnu sociálnu stabilitu. Túto funkciu plnili zo začiatku normy mravné a náboženské, avšak rozporný charakter vzťahov medzi jednotlivcami a skupinami viedol postupne k zvýrazneniu úlohy práva ako univerzálne porovnateľného, teda relatívne rovnakého merítka správania sa ľudí s rozdielnym spoločenským štatútom.
Pojem právo môžeme definovať ako súbor právnych noriem, ktoré regulujú právne vzťahy.
Právo reguluje spoločenské vzťahy, pri ktorých môžu vznikať konfliktné situácie a ich riešenie sa neobíde bez štátneho donútenia. Toto však musí byť regulované určitými pravidlami, ktoré musia byť dané vopred. Týmto právo garantuje každému účastníkovi spoločenských vzťahov určitú mieru slobody a istoty. Stáva sa jedným z hlavných prostriedkov uskutočňovania štátnej moci.