Súčasnému dianiu na európskom kontinente dominuje proces integrácie, základy ktorého boli vytvorené procesmi internacionalizácie ekonomiky a neskôr i ostatných sfér spoločenského života. Procesy internacionalizácie predchádzajú integrácii.
Trvanlivosť, pevnosť a rozsah každej integrácie, teda i európskej závisí do značnej miery od toho či výhody, ktoré prináša prevyšujú nad nevýhodami. Iba takýto spôsob integrácie má nádej na trvalosť a úspech. Prax ukazuje, že väčšina pokusov o integráciu krajín, ktoré sa opierali iba o dobrú vôľu alebo o násilné formy vyhovujúce iba niektorým účastníkom tohto procesu sa skončili spravidla neúspechom. Medzi najsilnejšie motívy prointegračného konania krajín patria tie, ktoré majú svoj pôvod vo sfére ekonomiky a prinášajú zainteresovaným urýchlený ekonomický rozvoj a ďalšie pozitívne ekonomické efekty.
Objektívny základ pre súčasné integračné procesy sa začali v ekonomickej sfére sa začali vytvárať koncom 18. a v 19. storočí. Ako ukazujú historické skúsenosti významnými impulzmi pre rozširovanie stykov medzi historickými spoločenstvami ľudí boli a sú zásadné zmeny v rozvoji výroby. V dôsledku priemyslovej a technickej revolúcie, ktoré zrodili strojovú veľkovýrobu a veľkopriemysel dochádza k takému stupňu rozvoja internacionalizácie výroby a spoločenského života, že národné rámce sa stali pre úspešný ekonomický rozvoj úzkymi. Medzinárodný obchod a deľba práce sa stávajú nevyhnutnou podmienkou rozvoja modernej priemyslovej výroby.