Seminárna práca: Francis Fukuyama - Koniec dejín a posledný človek
Skryť detaily | Obľúbený- Kvalita:84,4 %
- Typ:Seminárna práca
- Univerzita:Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici
- Fakulta:Fakulta humanitných vied
- Kategória:Humanitné vedy
- Podkategória:Etika
- Predmet:Kulturológia
- Ročník:3. ročník
- Rozsah A4:8 strán
- Zobrazené:4 301 x
- Stiahnuté:61 x
- Veľkosť:0,1 MB
- Formát a prípona:MS Office Word (.doc)
- Jazyk:slovenský
- ID projektu:5258
- Posledna úprava:12.09.2017
Francis Fukuyama
- profesor medzinárodnej politickej ekonómie na Univerzite Johna Hopkinsa v USA. Preslávil sa v roku 1989 esejou „Koniec dejín?“ Myšlienka, že sa ľudstvo ocitlo na konci svojich dejín, pretože neexistujú životaschopné alternatívy voči trhovej ekonomike a liberálnej demokracii, vyvolala búrlivé diskusie. Preto Fukuyama vydal v roku 1993 knihu „Koniec dejín a poslední človek“, kde svoju argumentáciu prehĺbil.
Koniec dejín a posledná človek
Podľa Fukuyamovej nematerialistickej dialektiky je historický proces poháňaný dvoma silami: rozvojom modernej prírodovedy a bojom o uznanie. Moderná prírodoveda ako jeden z dvoch regulátorov historického vývoja totiž podmieňuje proces industrializácie a celkovú dynamiku modernej ekonomiky. Moderná ekonomika si následne vynucuje homogenizáciu ľudstva, a to v podobe globálneho rozšírenia kapitalistickej trhovej ekonomiky teda princípov ekonomického liberalismu. Druhý regulátor - boj o uznanie - potom zaručuje spojitosť procesu ekonomickej homogenizácii ľudstva s globálnym rozšírením liberálnej demokracie. Fukuyama dôrazne pripomína, že liberálna demokracia je síce v súlade s kapitalistickým priemyselným rozvojom, ale medzi týmito dvoma fenoménmi neexistuje nevyhnuteľná súvislosť.
- profesor medzinárodnej politickej ekonómie na Univerzite Johna Hopkinsa v USA. Preslávil sa v roku 1989 esejou „Koniec dejín?“ Myšlienka, že sa ľudstvo ocitlo na konci svojich dejín, pretože neexistujú životaschopné alternatívy voči trhovej ekonomike a liberálnej demokracii, vyvolala búrlivé diskusie. Preto Fukuyama vydal v roku 1993 knihu „Koniec dejín a poslední človek“, kde svoju argumentáciu prehĺbil.
Koniec dejín a posledná človek
Podľa Fukuyamovej nematerialistickej dialektiky je historický proces poháňaný dvoma silami: rozvojom modernej prírodovedy a bojom o uznanie. Moderná prírodoveda ako jeden z dvoch regulátorov historického vývoja totiž podmieňuje proces industrializácie a celkovú dynamiku modernej ekonomiky. Moderná ekonomika si následne vynucuje homogenizáciu ľudstva, a to v podobe globálneho rozšírenia kapitalistickej trhovej ekonomiky teda princípov ekonomického liberalismu. Druhý regulátor - boj o uznanie - potom zaručuje spojitosť procesu ekonomickej homogenizácii ľudstva s globálnym rozšírením liberálnej demokracie. Fukuyama dôrazne pripomína, že liberálna demokracia je síce v súlade s kapitalistickým priemyselným rozvojom, ale medzi týmito dvoma fenoménmi neexistuje nevyhnuteľná súvislosť.