- Vek vína - viac ako 7000 r., vinič od štvrtohôr - neoddeliteľná súčasť hotelierstva - vinič VITIS VINIFERA - 1 zo 60 druhov viniča na celej Zemi - 2 vetvy: muštová - zaujímavá pre výrobu vína, nie stolové, malé bobule stolová - na konzumáciu, iná štruktúra ako muštové, veľké bobule - vinič - pôvodne divo rastúci, mnoho odrôd, nešľachtené sa u nás nesmú používať - prvé vykopávky - blízky V - Mezopotámia (dnešný Irán, Irak) - prvý konzument - Egypťania - povodie Nílu dodnes slúži na pestovanie - Feničania - rozšírili víno do celého sveta, rozkvet obchodu z vínom - Arabi a Židia - pokračovanie v tradícii vína, židia prvý čo dávali prívlastky vínu (iskrivé, chutné...), „nalejme si čistého vína“ pochádza z tohto obdobia - Grécko - božstvá, náboženstvá spojené s vínom Rimania - urobili asi najviac pre víno, kultúra vína - 3. str. víno na našom území, Marcus Antonius Protus - rímske légie sa dostali až za Dunaj - vďaka Rimanom poznáme víno - Stredovek - obdobia temna a rozkvetu súviseli so situáciou tej doby, cirkevné zbory, kláštory, rády - časť sviatosti, na Morave Templársky rád - Prešov - pestovanie viniča a výroba vína, sklady vína, odchod s vínom v 17. a 18.str., v 19. str. Filoxéra - voška viničová - vyplienila vinič na 90%, klčovanie na holú zem, staré vinohrady sa renovovali, dala sa vinohradníctvu určitá štruktúra, z Ameriky dovoz, začalo sa šľachtenie viniča - moderné vinohradníctvo - nadprodukcia vína - nové trhy - Austrália, Chille, Argentína, Japonsko - medzi 30. a 50. rovnobežkou - najväčšia výroba vína (zber na jeseň) Európa, blízky V, Čína, Japonsko, Kanada, V pobrežie Ameriky - dnes aj na J pologuli - J Afrika, Chille, Austrália (zber vo februári) - biele vína - veľká konkurencia