V živote človeka sa vyskytujú situácie, ktoré nemožno vždy nazvať normálne. Vyskytujú sa situácie, ktoré kladú na človeka veľké nároky; napríklad dostane nové úlohy, na ktoré doterajšou prípravou nestačí, vyskytnú sa také situácie, ktoré veľmi ťažko prežíva, riskuje život v boji, alebo živelnej pohrome. Pre takéto životné situácie sa u nás používajú termíny;náročné životné situácie, obtiažne, záťažové resp. svízilné situácie.
Za najprijateľnejšie termíny pokladáme záťaž , záťažová situácia, preťaženie. Organizmus a osobnosť človeka sú vybavené mechanizmami adaptácie, adjustácie, na zmenené podmienky. Zmeny situácie, ktoré vyžadujú zmeny v spôsobe psychickej regulácie činnosti osobnosti v zmysle prispôsobenia sa alebo vpravovania sa do nových situácií, nazývame adjustáciou.
Človek v živote vykonáva rozličné činnosti, uspokojuje rôzne záujmy, potreby, ašpirácie, rieši problémy. Čo sa však stáva, ak narazí na neriešiteľný problém, resp. keď sa mu postaví do cesty nejaká bariéra - prekážka, na to sa pokúša odpovedať teória frustrácie. Človek v živote a činnosti dochádza do rozporov (konfliktov), napríklad medzi potrebami a presvedčením, medzi svojimi názormi a názormi druhých; tieto otázky psychológia rieši pri rozbore konliktov.
Napokon človek môže byť v živote a svojej činnosti pod rôznym tlakom, alebo chce svedomite vykonávať prácu, ale musí riešiť ťažké rodinné, resp. iné problémy, ktoré pôsobia naň ako tlak. Tu hovoríme o strese.
Toto sú najčastejšie príčiny alebo podmienky v živote a psychickej regulácii činnosti a tie zavše vyžadujú aj zmeny v štruktúre činnosti. Tieto situácie sa v živote zvládnu alebo nezvládnu. V prvom prípade sa cieľ činnosti dosiahne zvýšeným pracovným úsilím alebo vhodnou organizáciou pri prekonaní prekážok; nekonfliktovým alebo kooperačným spôsobom konania a napokon utvorením primeranej životosprávy a vyriešením otázok zmyslu života.