Diplomová práca: Vplyv poľnohospodárstva na rozvoj regiónov SR

Poľnohospodárstvo je jedným z najstarších výrobných odvetví. Názory na jeho význam v krajine a funkcie sa rôznia spolu so spoločenskými a hospodárskymi podmienkami. Bolo vždy odvetvím s veľkým vplyvom na rozvoj územia.Vytváralo pracovné príležitosti pre väčšinu vidieckeho obyvateľstva, čím sa zaslúžilo o zvýšenie blahobytu vidieka, a tým aj rozvoj regiónov.

Funkcia poľnohospodárstva je diferencovaná hlavne v závislosti od prírodných podmienok.Človek tieto podmienky môže ovplyvňovať len vo veľmi obmedzenej miere.Vyplývajú predovšetkým z klimatických , pôdnych, geografických a iných podmienok.Rozvinutejšie krajiny dokážu spravidla lepšie tieto podmienky využívať, prípadne tlmiť ich nepriaznivý vplyv na dosiahnuté výsledky výroby.

Vplyv poľnohospodárstva na celkový rozvoj územia však ovplyvňuje aj diverzifikácia ekonomickej základne v oblasti, to znamená rozvoj iných odvetví a služieb a s tým spojené pracovné príležitosti.Ešte pred rokom 1940 bolo v poľnohospodárstve zanestnaných 40% pracovne aktívnych obyvateľov Slovenska.Štrukturálne zmeny v hospodárstve smerujúce k dynamickému rozvoju priemyslu a služieb zmenili vplyv a dôležitosť poľnohospodárstva na rozvoji.

Napriek prudkej industrializácii a urbanizácii Slovenska v povojnovom období sprevádzaných rastom produkcie a poklesom zamestnanosti v poľnohospodárstve zostal tento sektor naďalej hlavným nositeľom blahobytu.Poľnohospodárske podniky zabezpečili pre obyvateľstvo rôzne služby, najmä pri budovaní miestnej infraštruktúry.Poľnohospodárstvo plnilo aj kultúrnu funkciu prostredníctvom podpory rozvoja miestnej kultúry na vidieku,taktiež športu, školstva a zdravotníctva.Teda naozaj všestranne prispievalo k rozvoju regiónu.Prevláda názor, že poľnohospodárstvo je jedným zo základných pilierov sociálno-ekonomického rozvoja predovšetkým súčasného Slovenska, resp. jeho vidieka.

Vplyv poľnohospodárstva na rozvoj bol v jednotlivých regiónoch rôzny.Dôležitú úlohu zohrávali i podniky venujúce sa poľnohospodárskej výrobe, spracovaniu, či realizácii poľnohospodárskych produktov.Do funkcie a poslania týchto podnikov sa premieňal i charakter spločenských zmien. Tieto zmeny sa zabezpečovali podnikovou stratégiou, ktorá zahŕňa strategické myslenie a pružnosť, strategické rozhodovanie, marketingové, investičné a cenové stratégie.S tým súvisí aj využitie stimulačných metód pri strategickom riadení.Rýchlosť a spôsob uplatňovania zmien v podniku sú závislé hlavne od organizačnej kultúry podniku, dosahovaných ekonomických výsledkov a dostupného kapitálu, od úrovne obchodnej činnosti, ochoty manažmentu zúčastňovať sa na zmenách, ako i teoretickej pripravenosti top manažmentu.

Dôležitý je aj systémovo-cielený prístup vrcholového manažmentu, ktorý je zárukou prijímania kvalifikovaných rozhodnutí, zvyšovania podnikateľskej výkonnosti a dosahovania lepšej hospodárnosti podniku.Do mája 2004 bolo Slovensko v predvstupovom procese do Európskej únie charakteristickým rozsiahlymi štruktúrnymi a procesnými zmenami.Po vstupe Slovenska do EÚ dňa 1.mája 2004, došlo k plnému uplatneniu Spoločnej poľnohospodárskej politiky.Cieľom SR je posilniť efektívnosť a konkurencieschopnosť agropotravinárskeho sektora tak, aby sa dosiahlo vhodné využívanie výrobných faktorov, výhody v medzinárodnom obchode pri rešpektovaní enviromentálnych a sociálnych funkcií poľnohospodárstva, a tým aj rozvoj Slovenska.Týmito krokmi a znižovaním a odstraňovaním rozdielov medzi regiónmi sasnažíme postupne sa ekonomickou silou vyrovnať ostatným silne prosperujúcim krajinám EÚ.