Zo skrípt doc. PhDr. Eva Odlerová, PhD. : Ekofilozofia v dejinách filozofického myslenia ma zaujala kapitola II.: Z histórie ekofilozofie časť: Človek a príroda v reflexiách orientálnej filozofie. A v tejto práci Vám chcem priblížiť obsahovo myšlienky autorky o človeku a jeho vzťahu k prírode vzhľadom na čas a myslenie spoločnosti.
Človek a príroda v reflexiách orientálnej filozofie :
Dominujúcim prvkom orientálnej filozofie bolo vnímanie človeka, prírody a sveta ako celku. Táto filozofia vníma svet v jeho celistvosti a jednote a vzájomnej previazanosti vecí a udalostí. Vesmír považuje za jeden dynamický celok, ktorého významnou časťou je čas a zmena. Rozdelenie na jednotlivé časti a ich vzájomné oddelenie nepovažuje za správne. Príroda, ktorej súčasťou je človek, je dynamická. Je jednotou hmotného a duchovného. Pre lepšie pochopenie by som rada citovala zo skríp : „Človek je súčasťou prírody; jeho život je súčasťou iných foriem života, život je spoločným princípom, všetko ovládajúcim a všadeprítomným.“ - aplikáciu tohto myslenia môžeme nájsť aj v iných oblastiach súčasného života. Len sa zamyslite koľko krát ste počuli, že všetko zo všetkým súvisí? Spojenie „motýlí efekt“ počul snáď každý.