Ak sa tvorivosť dá chápať ako vrcholný atribút kvality poznávacích procesov, potom psychická deprivácia reprezentuje negatívny pól kognitívnych procesov. Pod depriváciou chápeme ochudobnenie, nedostatok, stratu. Psychická deprivácia označuje ujmu normálneho psychického vývinu, ochudobnenie duševného života. Môže ísť o nedostatok zmyslových podnetov, o stratu sociálnych kontaktov, t. j. o sociálnu izoláciu, o zanedbanie rozumovej, alebo citovej stránky človeka. Ide jednoducho o to, že každý človek - a to už od útleho detstva - potrebuje k normálnemu vývinu dostatočnú stimuláciu, teda dostatok podnetov pre všetky rozvíjajúce sa psychické funkcie. A tieto podnety chýbajú, ak ich v potrebnej miere nedostáva, môže dôjsť k závažnému narušeniu niektorej psychickej zložky utvárajúcej sa osobnosti. (Šípoš I., 1987, s. 82)