Semestrálna práca: Špecifické typy manažerskej komunikácie

Vyjednávanie môžeme stručne definovať ako proces, ktorým dve alebo viacero strán, každá s vlastnými cieľmi a hľadiskami, koordinujú oblasti svojich záujmov prostredníctvom ústupkov a kompromisov, aby dospeli k dohode a spoločne postupovali v oblastiach spoločného záujmu, a to v situáciách, keď ani jedna zo strán nemôže alebo nechce použiť všetku svoju moc. V ideálnom prípade bude výsledkom vyjednávania rozumná dohoda, ktorá zlepší, alebo aspoň nenaruší vzťahy medzi oboma stranami. Aby sme mohli vyjednávanie správne definovať, musíme ho odlíšiť od arbitráže a sprostredkovania. Arbitráž využíva ako prostriedok tretiu osobu. Ak strany predložia spor arbitrovi, zaväzujú sa tým, že sa podrobia jeho rozhodnutiu. Sprostredkovanie tiež využíva tretiu stranu, resp. osobu, ale sprostredkovateľ nemá právo robiť záväzné rozhodnutia. Sprostredkovateľ počúva, usmerňuje, navrhuje a presviedča obe strany, a tým napomáha proces rozhodovania. Multilaterálne vyjednávanie si tiež často vyžaduje tretiu stranu.