Všetky peňažné ústavy podliehajú povinnosti zachovávať bankové tajomstvo, čo vo všeobecnosti znamená, že nesmú preniknúť informácie o svojich klientoch, resp. informácie, o ktorých sa pri vykonávaní obchodov s klientom dozvedeli. Myslia sa tým informácie rôzneho druhu. Peňažné ústavy musia zachovávať mlčanlivosť aj o majetkových a hospodárskych pomeroch svojich klientov, ktoré sú im známe z výkonu činnosti - poskytovanie úverov. Musia tiež zachovávať mlčanlivosť o tom, či podnikateľ prosperuje alebo nie, či jeho hospodárenie je ziskové alebo stratové.
Samotné dodržiavanie bankového tajomstva, ktoré je bankám prikázané zákonnou formou, je pre klienta veľmi dôležité. Klient sa môže banke zdôveriť. V každom prípade však medzi klientom a zamestnancami banky musí vládnuť vzťah dôvery.
V zahraničí je tento vzťah zakotvený priamo v preambulách k všeobecným podmienkam bánk a sporiteľní, ako aj v samotných zmluvách, ktoré banka s klientom uzatvára.