Seminárna práca: Právne postavenie vyššieho územného samosprávneho celku

Prvopočiatky štátnej správy na území Slovenska siahajú do 9. storočia. Postupne sa menila v podmienkach rôznych foriem monarchie. Od roku 1918 vystriedali monarchistickú správu štátne orgány a inštitúcie Československej republiky. Tie sa potom stali v nasledujúcich obdobiach nástrojmi moci nielen demokratických, ale aj totalitných vládnucich garnitúr. V 20.storočí sme na území Slovenska zaznamenali 10 správnych reforiem, pričom v rokoch 1923 - 1990 to bolo 5 zmien a po roku 1990 3 zmeny.
Najstaršie samosprávne formy na Slovensku začali vznikať od prvej polovice 13.storočia. Po zániku kráľovských komitátov, v ktorých kráľom vymenovaní funkcionári dovtedy vykonávali miestnu štátnu správu, v Uhorsku už od 13. až 14. storočia prevzali celú miestnu verejnú správu samosprávne korporácie - tzv. municípiá, čiže stolice (neskôr župy) so stavovskou samosprávou. Niektoré sídliská, ktoré sa stali mestami, sa na základe kráľovských privilégií vymaňovali zo závislosti od predstaviteľov územnej štátnej správy - hradných špánov (županov). Ich obyvatelia mali právo zriaďovať a voliť si vlastné výkonné orgány. Tie potom preberali do svojich rúk celú miestnu správu. Od 11. storočia do roku 1918 prebehlo na území Slovenska 5 hlavných reforiem, pričom celky na regionálnej úrovni mali väčšinou samosprávny charakter. Ich počet sa pohyboval medzi 17 - 21. Šľachtické stolice postupne nahradili sústavu hradných španstiev, ktorá bola kráľovskou, čiže v podstate štátnou územnou správnou organizáciou. Po vzniku Česko - Slovenska (1918) bola územná samospráva výrazne obmedzená a od roku 1923 bola regionálna samospráva v zásade zlikvidovaná. Miestna samospráva bola opäť obnovená v roku 1990. Dovtedy bol na Slovensku zavedený jednostupňový systém územnej samosprávy. Tieto skúsenosti vedú k záveru, že popri obciach ako základe územnej samosprávy sú nevyhnutne potrebné aj rozsiahlejšie vyššie samosprávne územné celky.