Keď geografovia študujú Zem, jedným z najbežnejšie pozorovaných javov je vzdialenosť. Napríklad, reálna dĺžka rovníka je 6378 kilometrov. Avšak aj táto dĺžka môže byť relatívna. Geografia meria v metroch a kilometroch, zatiaľ čo pri ekonómii o vzdialenosti dvoch miest na našej planéte rozhodujú úplne iné faktory. Sú to napríklad: cena a čas dopravy tovaru; čas, za ktorý sa dostane informácia z jedného miesta na druhé, a pod. Vzdialenosť miest môže rovnako závisieť aj od veľkosti bariér medzi nimi, t.j. výšky ciel, voľnosti výmeny tovarov, kvantitatívnych obmedzení, jazykových, kultúrnych a politických rozdielov medzi dvoma krajinami. Pre svet, v ktorom žijeme je charakteristické, že vzdialenosti sa z ekonomického hľadiska až neuveriteľne rýchlo zmenšujú. Tento jav bol a aj stále je jednou z najdôležitejších príčin vzniku medzinárodnej ekonomickej integrácie a zvyšujúcej sa vzájomnej zvislosti jednotlivých národných ekonomík. Ekonomická integrácia nie je novým fenoménom. Jej začiatky siahajú do dejín starovekého Ríma. Pred dvoma tisíckami rokov starí Rimania zjednotili svoje rozsiahle impérium pomocou dobre rozvinutej dopravnej siete, spoločného jazyka, právneho systému a meny. Toto zjednotenie výrazne napomohlo obchodu a ekonomickému rozvoju. O viac než milénium neskôr cesty objaviteľov ako Columbus a Vasco de Gamma spustili rozvoj obchodu na väčšie vzdialenosti. Boli to práve nové objavy ako kompas a zdokonaľovanie lodí ktoré viedli k rozvoju moreplavby a aj obchodu s novoobjavenými krajinami. Nové komodity ako hodváb, korenia, vzácne kovy a exotické ovocie sa dostali na európske trhy. Ďalší rozvoj obchodných vzťahov nastal v období medzi napoleonskými vojnami až po I. svetovú vojnu. Technológie tu opäť zohrali dôležitú úlohu. Para nahradila silu plachiet, dopravu výrazne zjednodušil rozvoj železníc a postavenie Suezského prieplavu ,ktorý otvoril Európanom cestu do Ázie. To všetko vyvolalo rýchly pokles výdavkov na dopravu tovarov medzi krajinami.