Seminárna práca: Odbúravanie chlórovaných uhľovodíkov
Skryť detaily | Obľúbený- Kvalita:84,8 %
- Typ:Seminárna práca
- Univerzita:Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici
- Fakulta:Fakulta prírodných vied
- Kategória:Prírodné vedy
- Podkategória:Chémia
- Predmet:Biochémia
- Autor:tillo
- Ročník:2. ročník
- Rozsah A4:7 strán
- Zobrazené:2 520 x
- Stiahnuté:3 x
- Veľkosť:0,1 MB
- Formát a prípona:MS Office Word (.doc)
- Jazyk:slovenský
- ID projektu:5435
- Posledna úprava:03.10.2017
Do životného prostredia sa dostáva množstvo chemických látok z najrozmanitejších odvetví priemyslu, z poľnohospodárstva, z odpadov a iných zdrojov, ktoré sa podieľajú na znečistení všetkých jeho zložiek - vody, pôdy, atmosféry. Tieto látky sa dostávajú aj do rastlinných a živočíšnych organizmov, tiež do organizmu človeka. Mnohé z nich sú toxické, mutagénne, karcinogénne. Jednou skupinou týchto zlúčenín sú halogénované, najmä chlórované uhľovodíky.
Medzi najvýznamnejšie chlórované uhľovodíky z hľadiska znečistenia životného prostredia, príp. z toxikologického hľadiska, patria alifatické chlórované uhľovodíky, ako napr. tetrachlórmetán, chloroform, trichlóretén, tetrachlóretén, 1,1,1-trichlóretán, vinylchlorid, ďalej sú to chlórované aromatické zlúčeniny, ku ktorým patria PCB (polychlórované bifenyly). Patria sem aj niektoré insekticídy, napr. DDT, benzénhexachloridy, cyklodiény a toxafény
V súvisloti s chlórovanými uhľovodíkmi možno spomenúť aj aromatické látky PCDD (polychlórované p-dibenzodioxíny) a PCDF (polychlórované dibenzofurány), a herbicídy, napr. chlórfenoly (2,4-D, 2,4,5-T). Posledné uvedené zlúčeniny obsahujú vo svojej molekule aj jeden alebo viac atómov kyslíka.
Témou tejto práce je biodegradácia chlórovaných uhľovodíkov, t. j. biologický rozklad pôsobením rôznych mikroorganizmov (baktérií, húb) v jednotlivých zložkách životného prostredia a tiež biotransformácia, teda premeny zlúčenín - xenobiotík - v ľudskom, príp. v živočíšnom organizme.
Medzi najvýznamnejšie chlórované uhľovodíky z hľadiska znečistenia životného prostredia, príp. z toxikologického hľadiska, patria alifatické chlórované uhľovodíky, ako napr. tetrachlórmetán, chloroform, trichlóretén, tetrachlóretén, 1,1,1-trichlóretán, vinylchlorid, ďalej sú to chlórované aromatické zlúčeniny, ku ktorým patria PCB (polychlórované bifenyly). Patria sem aj niektoré insekticídy, napr. DDT, benzénhexachloridy, cyklodiény a toxafény
V súvisloti s chlórovanými uhľovodíkmi možno spomenúť aj aromatické látky PCDD (polychlórované p-dibenzodioxíny) a PCDF (polychlórované dibenzofurány), a herbicídy, napr. chlórfenoly (2,4-D, 2,4,5-T). Posledné uvedené zlúčeniny obsahujú vo svojej molekule aj jeden alebo viac atómov kyslíka.
Témou tejto práce je biodegradácia chlórovaných uhľovodíkov, t. j. biologický rozklad pôsobením rôznych mikroorganizmov (baktérií, húb) v jednotlivých zložkách životného prostredia a tiež biotransformácia, teda premeny zlúčenín - xenobiotík - v ľudskom, príp. v živočíšnom organizme.