Tento príbeh sa odohral môjmu ockovi, keď navštevoval posledný rok základnej školy. Nechajme ho teda rozprávať.
V poslednom roku zák. školy bolo vysvedčenie dôležité pre prijímacie skúšky na strednú školu. Mojou slabinou bol ruský jazyk, nie celý, len diktáty nekončili ináč než "guľou". V prestávke pred osudnou hodinou ruského jazyka, som sa rozhodol, že svoje "skóre" z tohto predmetu nesmiem v žiadnom prípade zvýšiť. Neostávalo nič iné, ako tento diktát nepísať. Zamieril som do zborovne, rovno za triednou učiteľkou. "Pani učiteľka, potrebujem ísť k doktorke, som objednaný na vyšetrenie."
U svojej triednej som mal povesť slušného žiaka, takže moje oznámenie zobrala na vedomie a ja s pocitom víťazstva som išiel rovno domov.
Pri čakaní na koniec "vyšetrenia" sa zrazu otvorili dvere a v nich sa objavil môj otec.
"Čo, skončili ste skôr?"
V tej chvíli ma objala horúčava, mozog by nenahradil ani najvýkonnejší počítač na svete.
Zo mňa vyletelo: "Ale nie, triedna ma poslala urobiť kľúče do Podtatranu, tak som si na chvíľu odskočil."