Skriptá: Študijný text na predmet Biogeografia
Skryť detaily | Obľúbený- Kvalita:90,2 %
- Typ:Skriptá
- Univerzita:Technická univerzita vo Zvolene
- Fakulta:Fakulta ekológie a environmentalistiky
- Kategória:Prírodné vedy
- Podkategória:Ekológia a environmentalistika
- Predmet:Biogeografia
- Ročník:3. ročník
- Rozsah A4:27 strán
- Zobrazené:3 434 x
- Stiahnuté:22 x
- Veľkosť:0,3 MB
- Formát a prípona:MS Office Word (.doc)
- Jazyk:slovenský
- ID projektu:5470
- Posledna úprava:05.10.2017
Biogeografia
Vznik, či skôr vývin druhej signálnej sústavy vyšších organizmov, to postihlo - domnievame sa - iba vývojove po tejto stránke najviac pokročilé cicavce. Umožnilo to podnety (inputy) vonkajšieho sveta nielen vnímať (detekovať), pamätať si (registrovať) a reagovať na ne (output), ale javy a nakoniec aj vlastné bytie si uvedomovať. Vstupy chápať, triediť, dávať do súvislostí, pristupovať k nim tvorivo čiže kreatívne, to bol asi ďalší krok pri vzniku a vývoji vyššie integrovanej formy nervovej činnosti. Došlo k rozvoju čohosi neobvyklého - supraindividuálneho kolektívneho vedomia. Od tohto kroku sa začala odvíjať história cieľavedomého poznania, kolektívne uchovávaných a spracovaných poznatkov, teda vedy, čiže vied ako takých. Rozsah a hĺbka poznatkov Aristotelovskej peripatetickej éry si ešte nevyžadovala prílišnú diferenciáciu vedy, lebo filozofia (naturfilozofia) prakticky pokryla väčšinu poznaného. Aj keď hovoríme o otcoch starovekých vied, Ibn Sina (Avicenna) - medicína, Ptolemaios - kartografia, Euklidés - geometria, Thalés z Milétu - geodézia a astronómia, boli to všetci myslitelia - polyhistori, ktorí obsiahli väčšinu dovtedy poznaného. Až inštitualizované školstvo stredoveku prinieslo so sebou rozškatuľkovanie vied.
Vznik, či skôr vývin druhej signálnej sústavy vyšších organizmov, to postihlo - domnievame sa - iba vývojove po tejto stránke najviac pokročilé cicavce. Umožnilo to podnety (inputy) vonkajšieho sveta nielen vnímať (detekovať), pamätať si (registrovať) a reagovať na ne (output), ale javy a nakoniec aj vlastné bytie si uvedomovať. Vstupy chápať, triediť, dávať do súvislostí, pristupovať k nim tvorivo čiže kreatívne, to bol asi ďalší krok pri vzniku a vývoji vyššie integrovanej formy nervovej činnosti. Došlo k rozvoju čohosi neobvyklého - supraindividuálneho kolektívneho vedomia. Od tohto kroku sa začala odvíjať história cieľavedomého poznania, kolektívne uchovávaných a spracovaných poznatkov, teda vedy, čiže vied ako takých. Rozsah a hĺbka poznatkov Aristotelovskej peripatetickej éry si ešte nevyžadovala prílišnú diferenciáciu vedy, lebo filozofia (naturfilozofia) prakticky pokryla väčšinu poznaného. Aj keď hovoríme o otcoch starovekých vied, Ibn Sina (Avicenna) - medicína, Ptolemaios - kartografia, Euklidés - geometria, Thalés z Milétu - geodézia a astronómia, boli to všetci myslitelia - polyhistori, ktorí obsiahli väčšinu dovtedy poznaného. Až inštitualizované školstvo stredoveku prinieslo so sebou rozškatuľkovanie vied.