Diplomová práca: Analýza procesu hlbokého ťahania nesymetrických tvarov výťažkov

Tvárnenie patrí k progresívnym technologickým procesom s vysokou produktivitou práce, pomocou ktorej sa nevyrábajú len polovýrobky, ale aj hotové súčiastky s presnosťou, ktorá sa vyrovná presnosti dosiahnutej iným procesom strojárskej technológie. Ide o vhodnú technológiu pre výrobu jednoduchých aj tvarovo zložitých výrobkov pri vysokom percente využitia východiskového polovýrobku. Zníženie spotreby materiálu a zvyšovanie produktivity práce zavádzaním tvárnenia sa priaznivo odzrkadľuje v znížení výrobných nákladov.
Materiál tvorí spojité homogénne izotropné kontinuum. Nehomogénne rozloženie plastických deformácií v procesoch pretvorenia je jav všeobecný. Naproti tomu ich homogénne rozloženie v procesoch pretvorenia je jav ojedinelý. Preto skúmanie lokálnych napäťodeformačných stavov je základnou podmienkou experimentálnych štúdií v teórii plasticity.
Závislosť medzi napätiami a deformáciami možno popísať dostatočným počtom rovníc, ale pre konkrétne tvárniace procesy ich nemožno riešiť bez ďalších predpokladov a zjednodušení. Počas rozvoja tvárniacich technológií bol vypracovaný rad výpočtových a experimentálnych metód, ktoré sa od seba líšia prijatými predpokladmi, zjednodušeniami a zameraním na určitú skupinu riešených problémov.
Výpočtové metódy slúžia spravidla k analýze stavu napätosti a deformácie, energosilových a ďalších technologických parametrov. Experimentálne metódy sú zamerané na rovnakú problematiku s tým, že výsledné hodnoty sú získané priamo či nepriamo na skutočných alebo modelových tvárniacich procesoch.