Seminárna práca: Porucha pozornosti spojená s hyperaktivitou (ADHD)
Skryť detaily | Obľúbený- Kvalita:92,0 %
- Typ:Seminárna práca
- Univerzita:Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave
- Fakulta:Filozofická fakulta
- Kategória:Humanitné vedy
- Podkategória:Psychológia
- Predmet:Všeobecná psychológia
- Dokumentácia:Stiahni
- Ročník:1. ročník
- Rozsah A4:11 strán
- Zobrazené:2 114 x
- Stiahnuté:31 x
- Veľkosť:0,1 MB
- Formát a prípona:MS Office Word (.doc)
- Jazyk:slovenský
- ID projektu:5503
- Posledna úprava:09.10.2017
Názov ADHD pochádza z anglického Attenction Deficit Hyperactivity Disorder, čo znamená Porucha pozornosti spojená s hyperaktivitou. Nejde o chorobu, ale o biologickú poruchu, spôsob, akým mozog funguje.
Odhadovaný výskyt tejto poruchy je u 3-5% detí. Niektoré pramene udávajú výskyt až 19%. Čo môže byť spôsobené nárastom počtu hyperaktívnych detí alebo nepresnou diagnostikou. Objavuje sa najmä u chlapcov a to v približne 3 - násobnom počte ako u dievčat, najčastejšie medzi piatym a siedmym rokom života.
U 2 tretín pacientov symptómy tejto poruchy postupne vymiznú dospievaním a nástupom do dospelosti. Pri jednej tretine tieto prejavy zostávajú. Títo ľudia majú potom zväčša problémy v sociálnej oblasti.
Pre syndróm ADHD sa doteraz používalo niekoľko pomenovaní. Najčastejšie to bola Ľahká mozgová dysfunkcia (LMD). ADHD bolo popísané v USA v roku 1902 ako špeciálna dysfunkcia mozgu (specific disorder), neskôr, v tridsiatych rokoch 20. storočia, ako hyperkinetický spätný účinok z detstva. V šesťdesiatych rokoch sa začali používať lieky na riadenie následkov ADHD, čo boli amfetamíny (Ritalín). V sedemdesiatych rokoch sa podarilo určiť ako ústredný motív nepozornosť a v osemdesiatych rokoch sa identifikovala táto porucha aj v kombinácii s hyperaktivitou.
ADHD je považované za neurologický syndróm, ktorý sprevádzajú symptómy ako hyperaktivita, impulzívnosť, nesústredenosť, zábudlivosť, slabá kontrola popudu, ktoré sú chronické ako príznaky neurologickej patológie.
Odhadovaný výskyt tejto poruchy je u 3-5% detí. Niektoré pramene udávajú výskyt až 19%. Čo môže byť spôsobené nárastom počtu hyperaktívnych detí alebo nepresnou diagnostikou. Objavuje sa najmä u chlapcov a to v približne 3 - násobnom počte ako u dievčat, najčastejšie medzi piatym a siedmym rokom života.
U 2 tretín pacientov symptómy tejto poruchy postupne vymiznú dospievaním a nástupom do dospelosti. Pri jednej tretine tieto prejavy zostávajú. Títo ľudia majú potom zväčša problémy v sociálnej oblasti.
Pre syndróm ADHD sa doteraz používalo niekoľko pomenovaní. Najčastejšie to bola Ľahká mozgová dysfunkcia (LMD). ADHD bolo popísané v USA v roku 1902 ako špeciálna dysfunkcia mozgu (specific disorder), neskôr, v tridsiatych rokoch 20. storočia, ako hyperkinetický spätný účinok z detstva. V šesťdesiatych rokoch sa začali používať lieky na riadenie následkov ADHD, čo boli amfetamíny (Ritalín). V sedemdesiatych rokoch sa podarilo určiť ako ústredný motív nepozornosť a v osemdesiatych rokoch sa identifikovala táto porucha aj v kombinácii s hyperaktivitou.
ADHD je považované za neurologický syndróm, ktorý sprevádzajú symptómy ako hyperaktivita, impulzívnosť, nesústredenosť, zábudlivosť, slabá kontrola popudu, ktoré sú chronické ako príznaky neurologickej patológie.