Vypracované otázky: Geografia v regionálnom rozvoji
Skryť detaily | Obľúbený- Kvalita:89,4 %
- Typ:Vypracované otázky
- Univerzita:Prešovská univerzita v Prešove
- Fakulta:Fakulta manažmentu
- Kategória:Prírodné vedy
- Podkategória:Geografia
- Predmet:Geografia v regionálnom rozvoji
- Autor:mbal
- Ročník:3. ročník
- Rozsah A4:20 strán
- Zobrazené:2 665 x
- Stiahnuté:8 x
- Veľkosť:0,3 MB
- Formát a prípona:MS Office Word (.doc)
- Jazyk:slovenský
- ID projektu:5528
- Posledna úprava:10.10.2017
TEST 1
1. Hranice s Poľskom na Orave a na Spiši po 1. svetovej vojne
- Poľsku bolo odstúpené územie na Orave s rozlohou 374km a na Spiši s rozlohou 215km s viac ako 25tis. obyvateľmi.
- k Poľsku bolo pripojených 14 hornooravských dedín /Vyšná Zubrica, Nižná Zubrica, Vyšná Lipnica, časť Nižnej Lipnice, Suchá Hora, Sŕnie, Podvlk, Oravka, Bukovina-Podskalie, Pekelník, Harkabus, Hladovka, Jablonka, Chyžné/ a 13 spiššských dedín /Vyšné Lapše, Nižné Lapše, Lapšanka, Kacvín, Nedeca, Jurgov, Repisko, Nová Belá, Čierrna Hora, Fridman, Krempach, Tribš, Durštín/
2. Návrh Kollára
- Kollár sa pokúsil vymedziť územie Slovenska podľa etnického princípu. Podľa tohto princípu sa malo územie Slovenska deliť na 4 dištrikty: Horné Považie, Dolné Považie, Banský kraj, Toryský kraj. Tento návrh však porušoval integritu Uhorska a preto nebol akceptovaný
3. Vývin cestovného ruchu /etapy vývinu cestovného ruchu/
1. etapa /do roku 1918/: naším územím prechádzali dve obchodné cesty, Dunajská a Jantárová. Motívy cestovania v tomto období boli rôzne, hlavne obchod, náboženské púte, liečenie, neskôr cesty spojené s vedeckým bádaním, športom, politikou
2. etapa /1918-1960/: po 1.svetovej vojne utrpel cestovný ruch na Slovensku zmenou štátnej hranice. Po vzniku Československej republiky však vzrástol záujem o strediská cestovného ruchu na Slovensku, najmä zo strany českého obyvateľstva. V 30.rokoch však nastala hospodárska kríza a návštevnosť poklesla.
3. etapa /1960-súčastnosť/: prejavujú sa tu dva trendy. Prvý je rastový trend v oblasti cestovného ruchu s krajinami s trhovou ekonomikou a druhý je stagnujúci, dokonca degresívny v oblasti domáceho cestovného ruchu.
4. Pásma Karpát a horniny v nich
- flyšové pásmo: pieskovce, ílovce, zlepence
- bradlové pásmo: jurské vápence, kriedové pieskovce a slieňovce
- kryštalicko-druhohorné pásmo: vápence, dolomity, sliene
- vulkanické pohoria: andezity, čadiče
- neogénne kotliny: štrky, piesky, íly
5. Intercarpaticum
- ide o vnútorné Karpaty a tvoria ich: Slovenské Rudohorie, Slovenské Stredohorie, Lučenecko-Košická zníženina, Fatransko-Tatranská oblasť, Matransko-Slanská oblasť
1. Hranice s Poľskom na Orave a na Spiši po 1. svetovej vojne
- Poľsku bolo odstúpené územie na Orave s rozlohou 374km a na Spiši s rozlohou 215km s viac ako 25tis. obyvateľmi.
- k Poľsku bolo pripojených 14 hornooravských dedín /Vyšná Zubrica, Nižná Zubrica, Vyšná Lipnica, časť Nižnej Lipnice, Suchá Hora, Sŕnie, Podvlk, Oravka, Bukovina-Podskalie, Pekelník, Harkabus, Hladovka, Jablonka, Chyžné/ a 13 spiššských dedín /Vyšné Lapše, Nižné Lapše, Lapšanka, Kacvín, Nedeca, Jurgov, Repisko, Nová Belá, Čierrna Hora, Fridman, Krempach, Tribš, Durštín/
2. Návrh Kollára
- Kollár sa pokúsil vymedziť územie Slovenska podľa etnického princípu. Podľa tohto princípu sa malo územie Slovenska deliť na 4 dištrikty: Horné Považie, Dolné Považie, Banský kraj, Toryský kraj. Tento návrh však porušoval integritu Uhorska a preto nebol akceptovaný
3. Vývin cestovného ruchu /etapy vývinu cestovného ruchu/
1. etapa /do roku 1918/: naším územím prechádzali dve obchodné cesty, Dunajská a Jantárová. Motívy cestovania v tomto období boli rôzne, hlavne obchod, náboženské púte, liečenie, neskôr cesty spojené s vedeckým bádaním, športom, politikou
2. etapa /1918-1960/: po 1.svetovej vojne utrpel cestovný ruch na Slovensku zmenou štátnej hranice. Po vzniku Československej republiky však vzrástol záujem o strediská cestovného ruchu na Slovensku, najmä zo strany českého obyvateľstva. V 30.rokoch však nastala hospodárska kríza a návštevnosť poklesla.
3. etapa /1960-súčastnosť/: prejavujú sa tu dva trendy. Prvý je rastový trend v oblasti cestovného ruchu s krajinami s trhovou ekonomikou a druhý je stagnujúci, dokonca degresívny v oblasti domáceho cestovného ruchu.
4. Pásma Karpát a horniny v nich
- flyšové pásmo: pieskovce, ílovce, zlepence
- bradlové pásmo: jurské vápence, kriedové pieskovce a slieňovce
- kryštalicko-druhohorné pásmo: vápence, dolomity, sliene
- vulkanické pohoria: andezity, čadiče
- neogénne kotliny: štrky, piesky, íly
5. Intercarpaticum
- ide o vnútorné Karpaty a tvoria ich: Slovenské Rudohorie, Slovenské Stredohorie, Lučenecko-Košická zníženina, Fatransko-Tatranská oblasť, Matransko-Slanská oblasť