Makroskopické náboje sú vždy viazané na svo-jich mikrofyzikálnych nositeľov ako sú voľné elektróny, ionizované atómy a molekuly a p. Takže keď hovoríme o nabitom telese, hovorí-me o látke, majúcej náboj. U látky si treba uve-domiť, že jednou z jej charakteristík je skupen-stvo a to, že rôzne látky majú rôzne vlastnosti je podmienené povahou, rozložením, usporia-daním a vzájomným pôsobením jednotlivých častíc, z ktorých sa látka skladá. Ak sú častice usporiadané náhodne, nepravidelne, pohybujú sa priamočiaro ale chaoticky, pričom ich vzá-jomná vzdialenosť je ≈1 mm - látka má plynné skupenstvo. V kvapalných látkach je vzdiale-nosť medzi časticami ≈1 nm. V pevných lát-kach sú častice usporiadané pravidelne v urči-tých polohách, čiže tvoria kryštalickú mriežku. Sily, ktorými na seba pôsobia častice sú sily väzby: kovová, iónová (heteropolárna), atómo-vá (homopolárna), molekulová. Kryštály s ko-vovou väzbou sa vyznačujú tým, že ich atómy strácajú vonkajšie elektróny, takže mriežka je tvorená kladnými iónmi, medzi ktorými sa celkom voľne pohybujú voľné elektróny.
Rôzne látky majú rôznu schopnosť byť nabité (elektrizované) a udržiavané v tomto stave. Elektrický náboj možno dotykom prenášať z jedného telesa na druhé. Látky, ktoré sú schopné prenášať elektrický náboj sa volajú vodiče, ostatné, ktoré túto schopnosť nemajú, sa volajú nevodiče (dielektriká, resp. izolanty). Nosiče náboja sa môžu pohybovať celým ob-jemom telesa. U dielektrík sú všetky nositelia elektrického náboja viazané určitými silami, takže k prenosu náboja objemom vodiča prak-ticky nemôže dôjsť.