V súčasnosti sa hľadajú nové materiály najmä pre využitie v oblastiach spojov a informatiky, dopravy, energetiky, strojárstva, elektrotechniky, elektroniky, robotiky a zdravotníctva. Dominantné postavenie železa a ocele z minulého storočia je čím ďalej tým menej výrazné. Do popredia sa dostávajú materiály, ktoré dokážu nahradiť resp. v niektorých prípadoch dokonca prekonať kovy.
Takýmto druhom materiálu je aj keramika. Výroba keramiky patrí medzi najstaršie technológie. Už niekedy v období neolitu (okolo 8 tisic rokov p.n.l.) vedeli naši predkovia vypálením hliny vytvoriť jednoduché keramické nádoby. V neskorších štádiách historického vývoja sa objavila skupina materiálov určených na použitie v moderných zariadeniach, ktoré boli formované podobným spôsobom z nekovových, anorganických látok s cieľom vyhovieť špeciálnym, vysokonáročným požiadavkám modernej doby. Tieto materiály sa vyznačujú vynikajúcimi mechanickými, elektrickými, magnetickými vlastnosťami a odolnosťou voči korózii. Jedinou nevýhodou je ich krehkosť, ktorá sa dá eliminovať zvýšením húževnatosti.