Zvyšujúce sa nároky a požiadavky na materiály v priemysle, ale aj iných odvetviach si žiada skúmať a vytvárať nové materiály s podstatne lepšími a vyhovujúcejšími vlastnosťami ako majú doterajšie materiály. Vytváranie a používanie nových progresívnych materiálov je jeden zo základných smerov zvyšovania kvality výroby. Ľudia už dávno prišli na to, že možnosti materiálov tzv. „starého typu“ sa už vyčerpali. Jedným z výsledkov výskumu sú aj materiály „nového typu“, nazývané kompozitné materiály. Kompozitné materiály nás prakticky obklopujú všade dookola. Sú to skoro všetky prírodné ale aj stavebné hmoty (drevo, betón, železobetón), aj keď sa používali ešte pred zavedením samotného pojmu kompozitné materiály. Požiadavky súčasnej doby nás nútia k prudkému rozvoju nových hlavne kompozitných materiálov založených na báze kaučukov a plastov, z ktorých je tvorená matrica a na extrémne pevných, pružných a odolných vystužujúcich vláknach zo skla, uhlíka, bóru, ocele alebo keramiky. Asi jedinou z nevýhod kompozitných materiálov, ktorých význam vo všetkých oblastiach rastie je ich druhotné spracovanie a využitie.
Vzhľadom na širokú škálu výroby, použitia a zloženia kompozitných materiálov by sa dalo rozsiahle diskutovať o všetkých týchto otázkach. Mojím cieľom je stručne rozobrať problematiku rozdelenia a výroby kompozitných povlakov a zamerať sa na kompozitné povlaky s kovovou matricou pri rôznych spôsoboch ich výroby a ich odolnosť proti abrazívnemu opotrebeniu. Je však isté, že tak rozsiahlu problematiku ako sú kompozitné povlaky, ich výroba a odolnosť proti abrazívnemu opotrebeniu nemôžem vyčerpať rozsahom tejto práce. Preto sa zamerám len na pár vybraných vzoriek, ktoré budem porovnávať v odolnosti proti abrazii.