Mesto Košice sa v priebehu stáročí vyvíjalo ako právna osobnosť, v ktorej sa organizovali občania mesta, a ktorému právnu subjektivitu priznal právny poriadok krajiny a privilégia panovníkov. Vznikom meštianstva ako personálneho substrátu mesta sa postupne vyvinul aj osobitný a uzavretý teritoriálny substrát mesta. Tým bol daný predpoklad pre vznik mestskej samosprávy, lebo vrchostenským správcom nad mestom už nebol bezprostredne zemepán, ale podliehalo priamo kráľovi. Ten od roku 1342 podriadil mesto Košice taverníkovi ako tavernikálne mesto, ktoré získalo pravo voľby vlastného richtára a 12-člennej mestskej rady. Tým sa zaradilo do sústavy tavernikálnych slobdných kráľovských miest v Uhorsku, ktoré nadobudlo právo vydávať štatúty na normovanie politického, kultúrneho a hospodárskeho života občanov - mešťanov ako aj všetkých obyvateľov mesta, a sudcovskú právomoc na voľbu sudcov a zriaďovanie súdov, do právomocí, ktoré patrili všetkým občanom a, trestné veci mešťanov a obyvateľov mesta. Na čele stál richtár - 1. funkcionár mesta a jeho kompetencia sa prejavovala najmä v občiansko-právnom a trestno-právnom mestskom súdnictve. 2. - funkcionárom bol mešťanosta , ktorý zastupoval richtára a viedol mestskú administratívu. Obidvaja mali k dispozícii 11-člennú mestskú radu. Za 12. radcu sa považoval tribún ľudu. Celkovú organizačnú schému tvorili : Richtár+Mešťanosta+12 čl. rada, Volená vonkajšia rada(64členov), Notársky úrad a jeho kancelária, Právne oddelenie, Mestská učtáreň, Zdrav. Oddelenie, Hospodárske oddelenie, Policajné oddelenie, Úrad ciest a ulíc, Lesné oddelenie, Sirotská stolica.