Slovenská republika zaznamenáva od konca roka 2002 nebývalý ekonomický rozmach. Tento je najmä v posledných dvoch rokoch podporený výrazne nadpriemerný ekonomickým rastom. Jeho reálne tempo dosiahlo v roku 2006 hodnotu 7,9% a v roku 2007 sa očakáva mierny nárast na hodnotu 8,1%. Hrubý domáci produkt, ako základné meradlo výkonnosti národného hospodárstva sa skladá zo štyroch základných zložiek, a to z celkovej spotreby súkromného sektora, celkových investícií súkromného sektora, výdavkov vlády na spotrebu a investície a z čistého exportu. Tieto odlišné zložky HDP sa na jeho tvorbe podieľajú rozdielne. Všeobecne najvyšší podiel má spotreba (konkrétne spotreba domácností) nasledovaná investíciami (v závislosti na štádiu ekonomického cyklu, v ktorom sa daná ekonomika nachádza a od jej celkovej vyspelosti) a vládnymi výdavkami (závislými najmä od rozsahu štátnej správy na všetkých úrovniach a od politickej orientácie vlády). Svetový obchod s tovarmi a službami rastie rýchlo pričom prepojenosť a vzájomná závislosť jednotlivých svetových ekonomík je veľmi vysoká. Zapájanie do medzinárodnej výmeny tovarov a služieb je nevyhnutnosťou a každá krajina v tejto situácii sa snaží dosiahnuť kladný rozdiel medzi exportom a importom, t.j. kladné saldo zahraničného obchodu (obchodnej bilancie). Ďalším dôvodom, pre ktorý je zahraničný obchod taký dôležitý z makroekonomického pohľadu je jeho vplyv na výmenný kurz, úrokové miery a devízové rezervy krajiny. Tieto vplyvy sú jednoduchým pokračovaním vplyvu zahraničného obchodu na saldo obchodnej bilancie a tým pádom na vývoj platobnej bilancie ako celku.