V posledných rokoch 20. storočia došlo „k explózii“ fenoménu globalizácie. Tento všeobsiahly proces, ktorý nebolo možné odvrátiť, otvoril nielen veľké perspektívy a príležitosti, ale predstavuje aj nové riziká a hrozby. Jeho dôsledky sú a môžu byť protirečivé. Globalizácia je sprevádzaná vzájomnou závislosťou rôznych subsystémov a transhraničnosťou interakcií medzi jednotlivými aktérmi svetovej politiky. Nie je len medzinárodným poriadkom, ale aj faktorom jeho zmien. Zároveň núti prehodnocovať úlohy a možnosti národných štátov ako rozhodujúcich aktérov medzinárodných vzťahov. Globalizáciu môžeme považovať za jav, ktorý sa bezprostredne dotýka nielen jednotlivca, ale každého z nás. Je to proces, ktorý už bol nezvratne zahájený a preto je nutné ju prijať ako fakt, aj so všetkými novinkami a problémami, ktoré so sebou prináša. Globalizácia znamená rastúcu vzájomnú závislosť rôznych národov, štátov a regiónov celého sveta, a to v takej miere, že svet sa stáva globálnou dedinou. Žiadna spoločnosť na svete už nežije úplne oddelene od ostatných a aj v najbohatších krajinách sú ľudia závislí napr. od tovaru vyrábaného v zahraničí. Globalizácia sa predovšetkým prejavuje v ekonomickej oblasti, ale je tiež v politike, armáde, ekológii, medicíne či v kultúre. Globalizácia - slovo, ktoré v posledných rokoch počujeme veľmi často. Pripisuje sa jej úloha v narastajúcej konkurencii a úloha medzi zdrojmi bohatstva. Globalizácia predstavuje jeden z hlavných pohonov ekonomických zmien, ktoré majú vplyv na všetky oblasti bežného života. Globalizácia - je to objektívny proces, pred ktorým stojí spoločnosť a ktorý postihuje všetky oblasti života. Globalizácia vytvára bohatstvo, ale aj chudobu vo svete.