Seminárna práca: Verejné služby - súhrn

Verejný sektor zabezpečuje rovnaké zaobchádzanie so všetkými a predstavuje významný faktor pre kolektívnu solidaritu. Iba verejný sektor schopný vytvárať rovnováhu síl trhu zabezpečením základných služieb ku ktorým musí mať každý občan prístup bez rozdielu môže zabrániť spoločenskému rozkladu.
Verejné služby zo začiatku zaostávali za revolučnými zmenami vo vlastníctve, ktoré prebiehali vo východnej a strednej Európe. Teraz s oneskorením dochádza k reštrukturalizácii aj v tejto oblasti, ale obávame sa, že sa nevenuje dostatočná pozornosť potrebám a záujmom spotrebiteľov. Z týchto štúdií vyplýva mimoriadne dôležitý fakt, že existuje zjednodušená domnienka, že privatizácia automaticky prinesie konkurenciu a tým aj zlepšené služby pre spotrebiteľov. To je mylná predstava z niekoľkých dôvodov.

Po prvé, väčšia časť sektoru verejných služieb pozostáva z prirodzených monopolov. Najúplnejšie z prirodzených monopolov sú vodárenstvo a kanalizácie z jednoduchého dôvodu, že paralelné systémy zásobovania vodou a kanalizácií sú jednoducho nereálne. V ostatných sektoroch je situácia zložitejšia, pretože stupeň prirodzeného monopolu sa líši podľa zložiek toho ktorého odvetvia. Najjasnejším príkladom uvedeného je elektrina, kde výroba úplne jasne nie je prirodzeným monopolom, ale vysokonapäťová transmisia a miestna distribúcia sú. V sektore plynu a systémoch oblastného vykurovania je distribúcia produktu prirodzeným monopolom, ale nákup paliva je potencionálne konkurenčný. V telekomunikáciách je miestny uzavretý obvod (ktorý je pevným spojením v užívateľských priestoroch) tradične prirodzeným monopolom, hoci to isté nie je pravda o diaľkových a medzinárodných telekomunikáciách. Ďalšou komplikáciou v tomto sektore je, že prvok prirodzeného monopolu začína byť spochybňovaný rozvojom bezdrôtovej technológie. Pokiaľ existujú prirodzené monopoly, nemusí to znamenať, že to musia byť monopoly zo zákona. Je možné, že podniky (vrátane štátnych) môžu dostať právo prevádzkovať službu na základe udelenia licencie alebo koncesie. Takáto služba ostáva monopolnou, ale prebieha súťaž o právo prevádzkovať ju. To je známe ako súťaž o trh oproti súťaži na trhu. Napríklad francúzsky vodárenský systém funguje na základe koncesie už mnoho rokov, koncesia je udeľovaná municipalitami vystupujúcimi samostatne alebo v skupinách voči súkromným vodárenským spoločnostiam. Mnoho z týchto spoločností je aktívnych v strednej a východnej Európe, a koncesie, ktoré v tejto oblasti sú užitočným nástrojom vlády by sa mali stať predmetom verejného preskúmania (kontroly).