Porozumieť firemnej kultúre a naučiť sa s ňou primerane zaobchádzať patrí k náročným a dôležitým výzvam súčasných manažérov, nakoľko výskumy poukazujú na jej významné postavenie a vplyv v podniku. Táto skutočnosť stojí v protiklade k praktickej skúsenosti, že kultúra sa javí ako ťažko pochopiteľná a preto často aj ako „neupotrebiteľná“.
Tu môžeme hľadať dôvody snaženia riadiacich pracovníkov spoznať firemnú kultúru, aktívne ju tvoriť a cieľavedome meniť. Manažér sám však nemôže „vyrobiť“ kultúru, pretože firemná kultúra nemá žiadny individuálny charakter ale predstavuje sociálny fenomén, tomu čo môže vytvoriť jednotlivec sú vždy dané určité hranice.
Firemná kultúra je v organizácii vytvorená spoločne, spoločne zachovávaná, udržiavaná a spoločne menená. Môžeme ju chápať ako súhrn zdieľaných hodnôt, postojov, vzájomných vzťahov a spôsobov ich utvárania, ktoré sa prejavujú v štandardoch a normách správania zamestnancov organizácie. Utvárajú sa na základe kolektívnej skúsenosti úspešného riešenia minulých i súčasných problémov (ako i poučenia z neúspechov) a predávajú sa novým členom organizácie.
Základným cieľom podniku v trhovom prostredí je dlhodobé dosahovanie zisku a jeho rozdeľovanie v súlade so záujmami vlastníkov. S týmto zreteľom sa vykonávajú všetky podnikové funkcie.
Konkrétne rozhodnutia riadiacich subjektov v podniku sú však ovplyvňované nie len ekonomickými motívmi, ale aj niektorými činiteľmi psychologickej a sociologickej povahy. Význam týchto činiteľov je nemalý ako by sa na prvý pohľad zdalo a má aj značný ekonomický dopad na chod organizácie.
Na podnik by sme sa teda mali pozerať nie len ako na „neživé stroje“ alebo „bezduché organizmy, ale ako na organizovanú skupinu ľudí.