1. Podstata, pojem a právna úprava správneho súdnictva A) Správne súdnictvo (SPS) - je dôležitým prostriedkom ochrany subjektívnych práv a chránených záujmov FO a PO, ktorý umožňuje každej osobe, ktorá sa cíti poškodená na svojich právach rozhodnutím a postupom orgánu verejnej správy (VS), aby sa dovolala súdu ako nezávislého orgánu, ktorý rozhodne o zákonnosti takéhoto rozhodnutia a postupu v konaní, v ktorom už SO nemá autoritatívne postavenie, ale postavenie účastníka konania s rovnakými právami ako ten, o koho práva v konaní ide. V tomto konaní sa uplatňuje zásada rovnosti účastníkov konania (všetci účastníci majú rovnaké postavenie).
V SPS súdy preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov VS na základe: a) žalôb, b) opravných prostriedkov
SPS má dvojakú funkciu: a) rozhodnutím súdu dochádza k rozhodnutiu individuálneho sporu, ktorého predmetom je zákonnosť rozhodnutia a postupu SO, b) rozhodnutím súdu dochádza ku kontrole zákonnosti rozhodovania exekutívy.
Ku kvalitatívnej zmene v oblasti SPS došlo prijatím zákona č. 519/1991 Zb., keď novelou OSP bolo SPS včlenené do 5. časti OSP (od 1. januára). Zákon o súdoch vylúčil vecnú pôsobnosť okresných súdov rozhodovať v správnom konaní (rozhodujú krajské súdy). V podmienkach SR máme tzv. integrované SPS vykonávané špecializovanými senátmi, ktoré boli konštituované pri krajských súdoch a pri Najvyššom súde SR v rámci všeobecného súdnictva. Daná problematika je upravená v OSP, uplatňuje sa tu systém 2-stupňového preskúmavania správnych rozhodnutí.