Kniha nás sprevádza už od kolísky. Rodičia nám čítali a ukazovali obrázky, ktoré nás učili hovoriť. Keď sme boli ešte len prváčikovia, tak sme sa snažili, aby sme vedeli čítať a šlabikár nás to aj naučil. Potom nasledovali ďalšie učebnice, ktoré nás vzdelávali. Keby nebolo učebníc, učiteľky by nás veľa nenaučili. Takže knihám sme vďační za veľa. Len čo sme vedeli trochu lepšie čítať, siahli sme po peknej rozprávkovej knižke, chlapci si predstavovali, že sú tí hrdinovia, ktorí musia zabiť deväťhlavového draka, aby sme zachránili krásnu princeznú, a naopak dievčatá sa hrali na princezné a predstavovali si, že po nich príde princ na bielom koni.