V rámci Európskej Únie nie sú všetky oblasti rovnako rozvinuté. Existujú ekonomické a sociálne rozdiely, ktoré sú stále veľmi výrazné. Vytvorenie jednotného trhu medzi štátmi EÚ prináša riziko, že hospodársky rozvoj sa bude sústrediť do rozvinutých oblastí a menej vyspelé oblasti budú stále viac zaostávať. Regionálne disproporcie sa tým budú prehlbovať a môžu ohroziť súdržnosť Spoločenstva. Toto si členské štáty uvedomili pri formulovaní Zmluvy o Európskej Únii, v ktorej úvode (časť I, článok B) sa hovorí o cieľoch Únie, ktoré môžeme chápať ako ciele regionálneho usporiadania: Podporovanie vyváženého a trvalého hospodárskeho a sociálneho pokroku, ktorý sa dosiahne predovšetkým zavedením priestoru bez vnútorných hraníc a posilnením hospodárskej a sociálnej súdržnosti. Pod pojmom región rozumieme veľké oblastné hospodárske celky určitej krajiny. Regionálna politika je vykonávaná prostredníctvom verejného sektora, predovšetkým politických orgánov a úradov (ministerstvá hospodárstva, úrady vlády). Čoraz viac úloh preberá aj Európska Únia ako nadnárodná inštitúcia. Dôležitosť regionálnej politiky potvrdzuje rastúce množstvo prostriedkov, ktoré boli na ňu vynaložené. Kým v roku 1988 sa na regionálnu a štruktúrnu politiku použilo 18% rozpočtových prostriedkov, v roku 1994 to bolo už 32%. V rozpočtovom období 1994 až 1999 sa tieto prostriedky znova zvyšujú takmer o polovicu , čo znamená prídel 141,5 mld. ECU na toto obdobie a na roky 2000 až 2006 to bude až 213 mld. EURO.