Referát: Vývin slovenského románu
Skryť detaily | Obľúbený- Kvalita:73,7 %
- Typ:Referát
- Kategória:Jazyky
- Podkategória:Slovenský jazyk
- Predmet:Slovenský jazyk a literatúra
- Rozsah A4:8 strán
- Zobrazené:994 x
- Stiahnuté:6 x
- Veľkosť:0,1 MB
- Formát a prípona:MS Office Word (.doc)
- Jazyk:slovenský
- ID projektu:5975
- Posledna úprava:14.12.2017
Román je veľká epická forma. Zobrazuje široký okruh života, obyčajne v dlhšom časovom rozpätí. Využíva všetky tri okruhové zobrazovacie postupy: epický, lyrický i dramatický. Epický postup je základný. Román je teda rozprávačským typom literárneho diela. Lyrický postup sa uplatňuje pri zobrazovaní vnútorných pocitov postáv, pri opisoch a úvahách, dramatický pri zobrazovaní priamych rozhovorov medzi postavami. Všetky zobrazovacie postupy v románe tvoria jednotu zásluhou epického rozprávačského postupu. V románe je dôležitá kategória rozprávača. S kategóriou rozprávača tesne súvisí dej románu. Základom deja je rozprávanie udalostí. Autor necháva postavy konať, hovoriť, myslieť i cítiť.
V románoch obvykle vystupuje množstvo postáv, výnimkou bývajú psychologické romány, v ktorých sa autor ponára do duše jednej postavy. Časť zobrazovaných udalostí tvorí hlavnú dejovú líniu, iné tvoria vedľajšie dejové línie románu. Hlavná dejová línia sleduje hlavné postavy, na udalostiach vedľajšej dejovej línie sa zúčastňujú vedľajšie postavy. Vzťahy medzi ľuďmi v živote sa často vyostrujú. Tieto vyostrené vzťahy spisovatelia v románoch zobrazujú ako konflikty. Aby zobrazenie ústredného konfliktu bolo umelecky účinné, musí spisovateľ zobraziť jeho postupné narastanie a vyvrcholenie. S tým súvisí aj vývin, zmena jednotlivých postáv v priebehu deja. Zložky románového diela musia byť starostlivo, logicky a umelecky účinne usporiadané. Musia vnútorne i navonok tvoriť jednotu. Toto premyslené usporiadanie všetkých zložiek románu sa nazýva kompozícia.
Spojením viacerých románov do jedného celku vznikajú dilógie (dva romány), trilógie (tri romány) a románové cykly. Obsiahle románové zobrazenie významnej etapy vo vývine spoločnosti sa nazýva epopeja (L. N. Tolstoj: Vojna a mier).
Z tematického hľadiska sa romány začleňujú do rozličných kategórií.
Rozlišuje sa román: dobrodružný, detektívny, historický, vedecko-fantastický, psychologický, spoločenský alebo sociálny, životopisný, autobiografický, cestopisný a pod.
V románoch obvykle vystupuje množstvo postáv, výnimkou bývajú psychologické romány, v ktorých sa autor ponára do duše jednej postavy. Časť zobrazovaných udalostí tvorí hlavnú dejovú líniu, iné tvoria vedľajšie dejové línie románu. Hlavná dejová línia sleduje hlavné postavy, na udalostiach vedľajšej dejovej línie sa zúčastňujú vedľajšie postavy. Vzťahy medzi ľuďmi v živote sa často vyostrujú. Tieto vyostrené vzťahy spisovatelia v románoch zobrazujú ako konflikty. Aby zobrazenie ústredného konfliktu bolo umelecky účinné, musí spisovateľ zobraziť jeho postupné narastanie a vyvrcholenie. S tým súvisí aj vývin, zmena jednotlivých postáv v priebehu deja. Zložky románového diela musia byť starostlivo, logicky a umelecky účinne usporiadané. Musia vnútorne i navonok tvoriť jednotu. Toto premyslené usporiadanie všetkých zložiek románu sa nazýva kompozícia.
Spojením viacerých románov do jedného celku vznikajú dilógie (dva romány), trilógie (tri romány) a románové cykly. Obsiahle románové zobrazenie významnej etapy vo vývine spoločnosti sa nazýva epopeja (L. N. Tolstoj: Vojna a mier).
Z tematického hľadiska sa romány začleňujú do rozličných kategórií.
Rozlišuje sa román: dobrodružný, detektívny, historický, vedecko-fantastický, psychologický, spoločenský alebo sociálny, životopisný, autobiografický, cestopisný a pod.