Bismarck svojho času povedal, že zemepis je jedinou konštantou v politike. Veda, ktorá sa zaoberá vplyvom zemepisných daností na spoločnosť a najmä na politiku štátu sa nazýva geopolitika.Geopolitika je jednou z vied ktorá prešla najmarkantnejším vývojom od svojho zrodenia, až po súčastnosť.1 Bismarc vo svojich extrémnych dielach prezentuje ľudí a národy ako zajatcov svojho prírodného prostredia. Tvrdí, že prírodné prostredie zásadným spôsobom ovplyvňuje mentalitu a zmýšľanie ľudí, z neho sa odvodzuje politika štátov a z nej sa zas odvodzujú spojenectvá alebo konflikty medzi štátmi. Sám termín geopolitika pochádza z pera R. Kjelléna, ktorý ho použil prvý krát pravdepodobne v roku 1899. Vytvoril ho spojením dvoch slov gréckeho pôvodu, a tak vznikol nový tvar slova, ktorý pôvodne v gréčtine neexistoval. Zo sématického hľadiska toto nové slovo upozorňuje na existujúci vzťah medzi zemským povrchom a politikou. Základné geopolitické delenie sa deje v dvoch líniách: línii morských národov a línii pevninských národov. Tradičným predstaviteľom morských národov bolo Anglicko a v súčasnosti sú ním aj Spojené štáty. Medzi pevninské národy patria Rusi, Nemci, v staroveku Rimania. Podľa pozorovania či učenia geopolitiky sa morské národy vyznačujú väčším obchodným duchom, väčším dynamizmom, ale aj väčšou nestálosťou. Pevninské národy sú pomalšie vo svojom rozhodovaní, menší význam prikladajú obchodu, zato väčší historickým tradíciám. Pevninské národy bývajú konzervatívnejšie a tvrdohlavejšie pri sledovaní svojich záujmov.