Pojem informačná spoločnosť sa v odbornej i populárnej literatúre začal objavovať predovšetkým
v súvislosti s publikovaním Bangemannovej správy Europe and the global information
society (Bangemann, 1994). Ide predovšetkým o vytvorenie globálnej informačnej
siete umožňujúcej vzájomnú komunikáciu a sprístupnenie veľkého množstva údajov a
informácií. Samotný pojem informačná spoločnosť nie je presne vymedzený. Vymedzenia
informačnej spoločnosti sa opierajú o empirické sledovanie trendov v tejto oblasti a odhad
predpokladaných tendencií rozvoja informačných technológií. Informačná spoločnosť sa
chápe ako spoločnosť využívajúca nástroje výpočtovej a komunikačnej techniky a na nich
postavené komunikačné a informačné služby. Tieto služby sa postupne stávajú určujúcim
faktorom rozvoja ekonomiky a svojím dopadom významne ovplyvňujú aj rozvoj celej spoločnosti.
Vznikajú koncepcie informačnej spoločnosti, ktoré zdôrazňujú komplexnosť prieniku
informačných technológií a metód informačného prieskumu do štruktúr spoločenského
života. Na vládnych úrovniach vyniká najmä jednoznačne sformulovaná americká predstava
globálnej informačnej infraštruktúry (overovaná na fungovaní internetu ako jej prototypu),
nasledovaná európskymi a japonskými prístupmi. Tieto koncepcie sú technokraticko-
optimistické, sľubujúce pozitívne účinky využitia technológií a komunikácie na diaľku
(teleworking, teleshoping, telelearning atď.). Opatrnejšie a pesimistickejšie koncepcie sa
obávajú niektorých negatívnych vplyvov informačných technológií, a to od prehlbovania
byrokracie až po odcudzovanie na pracoviskách a vytváranie nových sociálnych priepastí
(Steinerová 1998, s. 20).