Hlavným cieľom kognitívnej vedy je prepojenie mozgových mechanizmov s kognitívnym správaním. Prezentovaný teoretický prístup k modelovaniu procesov videnia využíva poznatky z oblastí kortikálneho vývoja, neurovedy i psychológie. Neurofyziologické štúdie ukázali, že jednoduché a komplexné neuróny primárnej vizuálnej kôry (V1) nie sú len dopredné filtre, ktoré pasívne spracovávajú črty obrazu, ale že aktívne prispievajú ku zoskupovaniu týchto čŕt do reprezentácií objektov, či ku selektovaniu pozornosti na jednotlivé zoskupenia. Grossbergov model navrhuje, ako laminárna organizácia týchto buniek umožňuje dopredným, horizontálnym a spätným prepojeniam vytvárať perceptuálne zoskupenia na pozíciach, ktoré nedostávajú kontrastné vizuálne vstupy, zatiaľ čo pozornosť smie neuróny na takýchto pozíciách len modulovať. Implementovaný neurálny model simuluje vlastnosti perceptuálneho zoskupovania a pozornosti a porovnáva výsledky s Grossbergovým modelom.