Technický pokrok ide ruka v ruke s nekonečným procesom skúšania a zlepšovania a často aj opätovného zavrhovania metód a technológií dôležitých pre život. Epochálne objavy nie sú pravidlom, skôr výnimkou. Klasická historiografia vyzdvihujúca jednotlivcov, občas zavádza, pretože dejiny techniky vykresžuje ako akýsi zoznam vynálezov, akoby výlučne oni hýbali technickým pokrokom žudstva. Stavia na jednu úroveň celok všetkých náhodných technických objavov s niekožkými skutočnými vynálezmi a necháva v tieni zástupy remeselníkov a technikov, ktorí najprv museli v každodennej práci vytvoriť predpoklady pre technický pokrok.
Každý, kto sa zaoberá dejinami techniky dospeje k presvedčeniu, že človek v nijakom období nemal k dispozícii kvalitatívne viac techniky ako skutočne potreboval. Naopak, všetky tzv. technické krízy v dejinách, ktoré sa už od čias antiky prejavovali ako poškodzovanie životného prostredia, nedostatok energie, úbytok surovín a dopravné problémy, boli dôsledky nedostatočného, a nie príliš vežkého technického poznania.