Ľudia sa počas svojej snahy o poznanie sveta často stretávali s problémami, ktoré sa vymykali
ich predstavivosti, s neurčitosťou, či nepresnosťou, ktorá mnohým naháňala a dodnes naháňa strach. V podstate existujú dve cesty, ako sa s takýmito problémami vysporiadať. Jednou je preniesť sa cez tradičný spôsob myslenia a snažiť sa zmeniť spôsob nazerania na veci okolo
nás, tou druhou je snaha o redukcionizmus, snaha byť čo najpresnejší a nepripustiť si
neurčitosť medzi nás. Ako ukážeme v tejto eseji, obe cesty môžu viesť k úspechu. Pokúsime sa analyzovať oba prístupy na probléme klasickej dvojhodnotovej (Booleovskej) logiky,
známom ako logické paradoxy.