Prvý krát som sa s menom George Orwell stretol asi pred štyrmi, či piatimi rokmi v rubrike „profil“ ktoréhosi časopisu. Samozrejme ma článok ako mladistvého nonkonformistu zaujal a ja som si v krátkom čase obstaral knihu s originálnym názvom 1984. Neviem presne povedať nakoľko ma až ovplyvnila, bola však pre mňa vtedy niečím celkom novým a okamžite si ma získala. Bola mojou vstupnou bránou do sveta kníh antiutopického žánru. Na tomto žánri (sci-fi/antiutópie) oceňujem najmä voľnosť, ktorú autorovi dávajú pri nastavovaní krivého zrkadla spoločnosti. Umožňujú použiť fantáziu pri kamufláži rôznych spoločenských trendov do nereálneho prostredia ďalekej budúcnosti a potom ich skarikovať až do obludných rozmerov. Aj preto som si Orwella vybral ako tému pre túto prácu. Po 1984 nasledovali knihy ako 451°Fahrenheita od Bradburyho, Válka s Mloky od Čapka, Koniec civilizácie (Brave new world) od Huxleyho, My od Zamiatina, rôzne poviedky od Huberta Selbyho, Zvieracia farma od samotného Orwella a mnohé iné počiny z okruhu alternatívnej sci-fi literatúry. „Osemdesiatštvorka“ si však stále u mňa uchováva akísi zvláštny status. Je zvláštne, že neskôr, kedykoľvek sa dostala do môjho dosahu, som nevynechal ani jednu príležitosť opäť si ju prečítať a vždy som na ňu nazeral pod novým uhlom. Rozhodne ale nie som sám, koho 1984 oslovilo. Myslím, že ho právom možno nazvať fenoménom literatúry dvadsiateho storočia. Je jedno, či túto knihu niekto považuje za umelecky priemerný román, za paranoidnú víziu budúcnosti, skvelé odhalenie zámerov mocenských elít Európy, alebo obžalobu boľševickej diktatúry. Táto kniha sa stala niečím, čo si treba prečítať, nech mám na ňu človek akýkoľvek názor. Jednoducho patrí k základnej všeobecnej rozhľadenosti o čom svedčia aj odkazy na Orwella v rôznej literatúre, či množstvo newspeakových (viz. s.4) výrazov, ktoré prenikajú do normálnej reči. Hovorím o pojmoch ako Veľký brat, brainwashing - vymývanie mozgov, doublethink - rozdvojené myslenie a mnohých iných, ktoré už dávno prekročili okruh "zasvätencov".