Skriptá: Aplikovaná etika - etika a morálka

Slovo etika je odvoclené od slova ethos. Pôvodný vjrznam slova ethos znamená zvyčajné miesto pobytu, miesto kde býva, kde sa človek udomácnil. Názov etika pochádza od Aristotela ( 384 — 322 p.n.l.), ktorý ním pomenoval učenie o mravnosti, ale súčasne i mravnosf samú. Slovo morálka má pôvod v latinskom mós, móres, ktorý označuje mrav, obyčaj, charakter. Starorímsky filozof Cicero (106 — 43 p.n.l. ) prekladajúc Aristotelovo ethikos utvoril prídavné meno moralis na označenie charakteru, mravu.
Neskôr vzniklo slovo moralitas, ktoré označovalo vedu o mravnosti. V slovenčine sa vedra termínu morálka použiva termín mraimosť. Vzniká preto otázka, či je medzi nimi zhoda, alebo sa vzájomne líšia. Nráčšina autorov zastáva názor, že medzi nimi existuje zhoda. Hegel (1770 — 1831) medzi nimi rozlišoval.
Ked' hovoril o vjrvoji objektívneho ducha, uvádzal, že tento prechádza troma stupňami vývoja, t.j. právom, morálkou a mravnosfou. Inšpirovaní Heglom, viacerí autori chápu morálku ako morálne vedomie, (formu duchovného života spoločnosti) a pod mravriosťou chápu zasa obyčaje, mravy, činy, teda prvIcy pralctického správania sa.