V 20. storočí sme sa dostali do „pasce IQ“. To znamená, že po popularizácii inteligenčného kvocientu (IQ), si ľudia automaticky začali spájať jeho vysokú hodnotu s predpokladom, že „čohokoľvek sa ten človek chytí, bude robiť dobre.“ A napriek tomu - deti, ktoré majú nadpriemernú inteligenciu, sa mnohokrát len ťažko včleňujú do kolektívu, prípadne nosia zo školy zlé známky. Aj keď ako žiaci urobili test hoci najlepšie z celej republiky, po dvadsiatich rokoch robia ako taxikári alebo poštári. A prekvapivo - naopak tí, ktorých IQ často nepresahuje priemernú úroveň, dosiahnu v napríklad v podnikaní, biznise a živote celkovo veľmi veľa. Rozmýšľali ste niekedy nad tým, prečo je tomu tak?
Odpoveď je jednoduchá. Inteligenčný kvocient je len jedným z mnohých faktorov, ktoré ovplyvňujú úspech osobnosti a jeho celkovú inteligenciu. Psychológovia zistili, že v skutočnosti IQ prispieva k úspešnosti v živote iba dvadsiatimi percentami, a v 80% tu hrajú rolu iné vplyvy (spoločenský pôvod, kontakty, šťastie, schopnosť sa rýchlo adaptovať, schopnosť ísť do rizika a riskovať, nadanie, talent, a i.). Najnovšie výskumy však hovoria o tom, že rozhodujúcou je emocionálna inteligencia - EQ. Ak sa na to pozrieme z manažérskeho a vedúceho hľadiska, niektorí odborníci tvrdia, že EQ tvorí až 90% toho, čo odlišuje úspešných lídrov od tých neúspešných.