Okres Lučenec, prirodzené geografické centrum južnej časti Banskobystrického kraja, sa rozprestiera na ploche 771 km2. Hraničí s okresmi Veľký Krtíš, Rimavská Sobota, Poltár, Detva a na juhu s Maďarskou republikou.
Z geologického aj morfologického hľadiska je územie okresu veľmi pestré. Vrchy sú súčasťou Slovenského rudohoria a Cerovej vrchoviny. Rovinatý terén je v strednej časti okresu a najmä v okolí rieky Ipeľ, kde je najúrodnejšia pôda. Väčším vodným tokom je rieka Ipeľ so svojimi prítokmi, Krivánskym a Tuhárskym potokom. Pre nedostatok vodných zdrojov sa na zavlažovacie účely poľnohospodárstva vybudovali vodné nádrže v Lučenci, Tomášovciach, Ružinej, Mýtnej, Veľkých Dravciach a Ľuboreči, ktoré v posledných rokoch slúžia aj na rekreačné účely. Klimatické podmienky sú veľmi rozdielne, určované geografickou polohou a značne rozdielnou členitosťou územia. Južná časť okresu má pomerne priaznivú klímu, kým severná časť sa vyznačuje drsnejším podnebím.
Smer prevládajúcich vetrov je severo - západný. Podnebie je kontinentálne so svojimi charakteristickými znakmi. V letnom období najmä v Lučenskej kotline je horúce, so značným počtom slnečných dní a s pomerne nízkymi vodnými zrážkami.
Poľnohospodársky pôdny fond je začlenený do piatich typov výrobných oblastí, v celku prevláda stredoeurópska hnedozem, miestami so stredne ťažkou a kamenistou pôdou.