Čitateľský denník: Ján Kalinčiak: Reštavrácia

Dejová línia je veľmi jednoduchá. Sú tu príbehy z príprav na voľby a boj o zemianske hlasy medzi dvoma hlavnými kandidátmi na úrad vicišpána. Ťažisko Kalinčiakovho umenia nie je v deji, narúšanom odbočeniami, no však vo vykreslení charakterov jednotlivých postáv. Značne využil aj prvky ľudovej slovesnosti, čím sa snažil napodobniť reč zemanov. Využíva množstvo básnických prostriedkov, prísloví, porekadiel, piesní,detských riekaniek a najúčinnejším charakterizačný prostriedok, hovorovú reč postáv, ktorá značne prispela k pravdivosti a umeleckej presvedčivosti Reštavrácie. Vystupuje tu celá galéria zemanov s ich čudáctvom, lišiactvom, záhaľčivosťou, karierizmom, materiálnou a duševnou biedou, ktorých Kalinčiak vykresľuje so zhovievavým odstupom od ich prázdnoty a malichernosti. Autor mnohé typy zemanov podáva tak ,ako to odpozoroval v reálnom živote. Sentimentálny vzťah Anuľky a Štefana je ešte ovplyvnený postromantickými maniérmi.
Ide tu o využitie živého ľudského jazyka, nie o folklórne vyšperkovanie knižného jazyka.