Nová škola ekonómie blahobytu vznikla v tridsiatych a štyridsiatych rokoch 20. storočia ako odmietavá reakcia na Marshallov a Pigouov kardinalizmus a usilovala sa vypracovať kritéria maximalizácie blahobytu bez porovnávania a sčítavania individuálnych užitočností. K jej predstaviteľom patria J. Hicks, J. Scitovsky, N. Kaldor, A. P. Bergson, K. j. Arrow. Hck je známy hlavne svojou analýzou spotrebiteľského dopytu a rozpracovaním kategórií hrancičnej miery substitúcie a hraničnej miery transformácie.