Rečnícky prejav je v istom zmysle divadelným prejavom. Príťažlivým a zaujímavým ho robia aj tie prvky, s ktorými sa vo väčšej miere stretáme pri divadle. Máme na mysli gestikuláciu, mimiku, hlasové atrakcie, ale aj stavbu textu. Aby bol text rečníc¬keho prejavu príťažlivý, musí obsahovať niektoré dramatické prvky - slovné, vetné i kompozičné. Nič nevytvorí potrebnú spätnú väzbu medzi rečníkom a adresátom do takej miery ako dramatizujúce pro¬striedky, ktoré decentne ladia text tak, aby bol čo najnapínavejší. Pri istom napätí sa poslucháč sám usiluje robiť si isté závery. A ak vlastné predstavy konfrontuje s tým, čo sa dozvie od dramatizujúceho rečníka, získa oporu na osvojovanie si faktov. Rečnícky prejav je vtedy dobrý, keď stimuluje a provokuje poslucháča k tomu, aby si popri prednášanom texte vytváral aj vlastný text. Čím je poslucháč na nižšej intelektuálnej úrovni, tým viacej dramatizujúcich prvkov musí prednášateľ vo svojom prejave uplatňovať.