Témou mojej seminárnej práce je „Názory a idey o polodémonických a démonických bytostiach v ľudovej religiozite“, ako súčasť štúdia predmetu „Rané náboženské formy a idey“. Človek dávnych epoch veril v existenciu nadprirodzených síl, démonov, božstiev, rôznym spôsobom personifikoval prírodu, jej úkazy a živly. Usiloval sa získať si ich priazeň predovšetkým obeťami, ktoré boli súčasťou kultových obradov. Obrazným oživením a personifikáciou prírodných síl a zákonov si človek intímne približoval záhadný svet okolo seba, nachádzal v ňom orientáciu a získaval návod na rozhodovanie. Týmto štádiom vývoja prechádzalo všetko ľudstvo a Slovania tiež neboli výnimkou. Hlavne kultúra slovanských roľníkov, tesne spätých s prírodou, sa spája s kultom prírodných božstiev a démonov, ktorých vôľu sa snažili rozpoznávať i ovplyvňovať obradmi, obeťami a magickými rituálmi.
Podľa tradičných poverových predstáv existovali aj v minulosti ľudia, ktorým sa pripisovali akési nadprirodzené vlastnosti, prostredníctvom ktorých mohli vnímať svet inak ako ostatní jednotlivci. Magické praktiky sú aj napriek vedeckému pokroku súčasnosti stále živé. Azda preto, že existujú veci medzi nebom a zemou, ktoré nie sme schopní si doposiaľ vysvetliť. Fungujú akosi mimo nás. I v dnešnej dobe existujú ľudia s mimoriadnymi vlastnosťami, t.j. senzibili, ktorí spoluutvárajú svojím prínosom charakter našej každodennej kultúry. Určitú súvislosť treba preto chápať aj medzi súčasnými senzibilmi a predstavami existujúcimi v ľudovej démonológii pri kategórii tzv. polodémonických bytostí, ku ktorým patrí napríklad veštec a jeho ženský pendant bohyňa. S týmito osobami úzko súvisia aj ďalšie negatívne pôsobiace bytosti, ako strigôň, striga.