Úlohou našej práce- história vzdelávania- je objasniť vývoj zákonitostí pri vzdelávaní a to od prvých zmienkach a dôkazoch o vzdelávaní- prvopospolnej spoločnosti až po sofistikované metódy devätnásteho a dvadsiateho storočia.
Analýzou výsledkov mnohých diel mysliteľov či pedagógov zaoberajúcimi sa výchovou a vzdelávaním prinášame ucelený obraz o vývoji foriem, metód vzdelávania v histórií ľudstva samotného.
Ako je určite známe, vzdelávanie nie vždy bolo dostupné pre všetky skupiny obyvateľstva. Nemáme však na mysli vysoké školstvo- ale základné vzdelanie- písanie, čítanie či počty. Vzdelanie bolo ešte v nedávnej minulosti výsadou vyšších tried, či majetnejších ľudí. Občas sa vnímalo ako čosi negatívne- hlavne pre tých, ktorí využívali nevzdelaní ľud k ťažkej práci, či iným nedôstojným činnostiam. Paradoxne už aj v minulosti platilo, že informácie sú veľká zbraň. Postupom času keď sa aj prostí ľud naučil čítať a teda mal prístup k informáciám, mohol lepšie poznávať napr. svoje práva, vzdelávať sa a pod.
Vďaka osobnostiam, ktoré prinášali pokroky vo vzdelávaní, môžeme dnes zažívať časy informatizácie, počítačov- de facto máme neobmedzený prístup k akýmkoľvek informáciám, poznatkom. Za posledných 15 rokov sledujeme boom výpočtovej techniky a internetu- bráne k neobmedzenému zdroju informácií. Takéto kvantum údajov však bude treba selektovať a „filtrovať“, eliminovať informačné šumy. Toto pokladáme za hlavnú výzvu pre nové pedagogické smery v tomto storočí.