Štátne symboly reprezentujú krajinu, odzrkadľujú jej históriu a hodnoty, ktoré vyznáva. Vlajka, hymna, znak a pečať zohrávajú dôležitú úlohu pri stretnutiach najvyšších funkcionárov, sú neoddeliteľnou súčasťou mnohých ustanovení. Už desaťročia im patrí čestné miesto v spoločnosti.
Všetky štátne symboly - znak, vlajka, pečať aj hymna - majú svoje historické korene. Základom prvých troch uvedených je dvojkríž na trojvrší. Dvojitý kríž sa v stredoveku vyskytoval na mnohých mestských erboch stredného Slovenska, neskôr sa začal chápať ako symbol Horného Uhorska (dnešného Slovenska). Neskôr pribudlo k dvojitému krížu trojvršie, znázorňujúce pohoria Tatra, Matra a Fatra. V roku 1848 štúrovci vyhlásili dvojitý kríž na troch vrchoch za znak Slovenska a Slovákov. Bielo-modro-červené stvárnenie slovenských symbolov má pôvod v revolučnom roku 1848. Tento model je inšpirovaný Ruskom, ktorého národné farby sa vtedy vnímali ako všeslovanské. Posun nastal v roku 1991, kedy sa Ruská federácia rozhodla vrátiť k tradičnej kombinácii bielej, modrej a červenej farby. Slovensko obohatilo vlajku o štátny symbol a zabezpečilo tak jej medzinárodnú akceptáciu.
Štátna hymna sa skladá z prvých dvoch sloh skladby Nad Tatrou sa blýska. Zložil ju slovenský národovec Janko Matuška v roku 1844 ako reakciu na odchod štúrovcov z Bratislavy.