Krízové plánovanie je jedným z najdôležitejších nástrojov krízového manažmentu. Je chápané ako cieľavedomá činnosť riadiaceho subjektu, ktorý v intenciách stanoveného cieľa a na základe dostupných informácii účelne zlaďuje použitie výkonných zložiek v čase a priestore tak, aby boli úlohy splnené s optimálnym využitím možných materiálnych a finančných zdrojov. Podľa skúsenosti je úspešnosť procesu plánovania vo všeobecnosti podmienená rešpektovaním základných pravidiel, prístupov, medzi ktorými majú dôležité miesto nasledujúce : racionálnosť, vedeckosť /využitie pozitívnych skúsenosti, vedeckých prístupov a transferov vedeckých poznatkov do praxe /, optimálnosť / znamená akceptovať optimálnu alternatívu riešenia/, efektívnosť /najmä vo využití ľudských a materiálnych zdrojov/, účelnosť /plán by mal približovať riešenie situácie pre vytýčený cieľ/, realizovateľnosť /primeranosť jednak charakteru situácie, podmienkam a možnostiam realizovať plán a na druhej strane primeranosť silám a prostriedkom, zdrojom a zásobám, ktoré sú k dispozícii pre realizovanie plánu/, adresnosť /v delegovaní úloh, kompetencií a zodpovednosti/, kontrolovateľnosť plnenia /umožňuje účinnú spätnú väzbu celého procesu riadenia/.