Starí Rimania hovorili: „Ubi societas, ibi ius.“ („Tam, kde je spoločnosť, tam je aj právo.“). Ak chcela spoločnosť prežiť a reprodukovať sa, spravovať spoločné veci, musela si vytvoriť systém noriem, ktorým riadila svoje vzťahy. Právo sa stalo civilizovaným prostriedkom presadzovania žiaduceho správania, prostriedkom regulácie rytmu spoločenského života.
Právo je normatívny systém, ktorým štát pôsobí na spoločnosť za účelom usporiadania spoločenských vzťahov z dôvodu zabezpečenia jej reprodukcie (spoločnosti) a rozvoja → systém právnych noriem → právny systém - normatívny systém - vždy vyjadruje hodnoty danej spoločnosti, t.j. právna norma by mala zabezpečovať a odzrkadľovať potreby spoločnosti
Znaky práva: 1.štátom uznávaná alebo vytvorená právna forma 2.monizmus práva (jedno jediné platné právo) 3.štátne donútenie - priame - donútenie štátom organizované (polícia, súd) - nepriame - hrozbou, sankciou Právo delíme : 1. objektívne právo - platné právo (súhrn platných právnych noriem, ktoré sú platné) 2. subjektívne právo - určité konkrétne právo daného subjektu a) absolútne - pôsobí voči všetkým (osobné práva, vecné práva, nehmotné majetkové práva <ochrana osôb patentov, vynálezcov>) b) relatívne - vzťah medzi dvoma ľuďmi
Právo je súhrn všeobecne záväzných právnych noriem stanovených štátom. Je prostriedkom vyjadrenia a ochrany najvýznamnejších spoločenských hodnôt. Je jediným odôvodneným spôsobom riešenia konfliktov. Je súčasťou kultúrneho systému. Právo reguluje medziľudské vzťahy a vnáša do nich poriadok; chráni záujmy a práva občanov a zakazuje správanie, ktoré je pre spoločnosť škodlivé; oboznamuje s právnymi predpismi a učí, ako ich používať v praxi. Právo sa vyvíjalo a v súčasnosti máme viaceré typy právnych kultúr - európsku (kontinentálnu; písané právo), anglo-americkú (nepísané, obyčajové právo; súdny administratívny precedens), náboženskú (cirkevnú, kanonistickú) a socialistickú.