Diplomová práca: Komunikácia a sociálne zručnosti ako prostriedok zlepšovania vzťahov medzi žiakmi

Cieľom práce je zistiť spôsoby komunikácie medzi deťmi - žiakmi staršieho školského veku študujúcich na mestských a dedinských školách v Banskobystrickom kraji.
Zároveň je úlohou preskúmať, aké prostriedky nepriamej komunikácie deti najčastejšie používajú, aký vzťah majú k masmediálnym komunikačným prostriedkom, aké nepriame komunikačné prostriedky využívajú v škole a doma a aký vplyv majú nepriame komunikačné prostriedky na vzťahy medzi žiakmi.
Ľudský svet je postavený na komunikácii. Bez získavania a výmeny informácií by sme boli stratení. Vyplýva to z našej biologickej podstaty - príroda vyvažuje našu biologickú nedostatočnosť tým, že nás obdarila schopnosťou prijímať, využívať a kombinovať informácie, teda myslieť. Schopnosť komunikovať sa stala základom ľudskej kultúry.
Ľudia spolu hovoria a predsa nehovoria. Chcú spolu komunikovať, ale nechcú sa vidieť. Kým v minulosti na pracovisku nebol problém zájsť za kolegom či zamestnancom a osobne mu odovzdať odkaz, pozdrav alebo príkaz, dnes na tento účel používame elektronickú poštu, mobil, telefón. Náš svet sa stáva virtuálnym a tomu prispôsobujeme aj dorozumievanie. Pomocou modernej techniky dokážu dnes informácie prekonávať priestor i čas. Vzdialenosti medzi domami sa zmenšujú, ale vzdialenosti medzi ľuďmi sa zväčšujú. Svet ako celok sa globalizuje, ale človek ako jednotlivec sa atomizuje. Ľudia dokážu komunikovať spolu cez akúkoľvek vzdialenosť. Ale pritom sú sami, lebo partnera nevidia, chýba im osobný kontakt.
Do komunikácie patrí nielen rozhovor a prenos informácií, ale aj aktívne počúvanie, empatia, prosociálne správanie, asertívna komunikácia, pozdrav, poďakovanie, ovládanie negatívnych emócií, vyjadrenie vlastných emócií a pochopenie emócií druhých, vcítenie sa, úsmev. V dnešnej dobe v komunikácii prevažuje len odovzdávanie informácií, ostatné zložky komunikácie sa pomaly vytrácajú. Komunikujeme prostredníctvom SMS - siek, e - mailov, mobilných telefónov. Tu sa do úzadia sa dostáva emocionálna stránka, neverbálna komunikácia, empatia. Pri čítaní SMS-ky a e-mailu nevidíme, čo prežíva človek v skutočnosti.
Rodičia nemajú čas na rozhovory so svojimi deťmi, manželia sotva prehodia medzi sebou slovo, priatelia odkladajú dohodnuté stretnutie pre "dôležitejšie " povinnosti, vnúčatko odkazuje starej mame, že nemôže s ňou hovoriť, lebo sa mu práve minul kredit. Pritom akýkoľvek problém v medziľudských vzťahoch, na ktorý si len dokážeme spomenúť, sa začína nedostatkom komunikácie.
Ľudia majú spolu hovoriť. Aby sa spoznali, delili o radosť, ventilovali svoje problémy, zdôverili sa navzájom. Človek potrebuje počúvať a rozprávať príbehy, vymieňať si nielen praktické skúsenosti ale aj zážitky, pocity, otázky, pochybnosti, jednoducho potrebuje byť v kontakte s inými. V rozhovore takpovediac "otvárame" druhého, no zároveň sa otvárame voči druhým.
Rozhovory sa vytrácajú najmä z rodín a ak si čosi medzi sebou povieme, stenčuje sa to do podoby praktických príkazov, otázok, inštrukcií. Niekedy je zas problém v tom, že sa nevieme zhovárať. Rozhovory, ktoré by mali vyjasniť vzťahy, ešte viac všetko zamotajú, ak ani jedna strana nevie alebo nechce diskutovať konštruktívne.
Práca je rozdelená na teoretickú a výskumnú časť. Teoretická časť je rozdelená do troch kapitol. V nich sa objasnia pojmy ako komunikácia sociálna, pedagogická, verbálna, neverbálna, priama, nepriama, emocionálna stránka komunikácie, empatia, asertívna komunikácia a prosociálne správanie.
Nosnou témou výskumnej časti je objasnenie výskumom získaných údajov, ich spracovanie do tabuliek a grafov a následné porovnanie.