Šikanovanie je sociálno-patologický jav. Slovo šikanovanie pochádza z francúzštiny, „chicane“ (fran.) znamená opakované zámerné obťažovanie, prenasledovanie, týranie, manipulovanie, ponižovanie slabších a zraniteľnejších, ktorí sa nedokážu, nevedia, nemôžu, alebo nechcú adekvátne brániť. Nemusí ísť nevyhnutne len o použitie hrubej fyzickej sily, šikanovaním je aj vyhrážanie, urážanie, zastrašovanie, ovládanie, zosmiešňovanie, nadávky a ponižovanie. Hlavným znakom šikanovania je nerovnováha moci, pričom zahŕňa všetky formy psychického a fyzického násilia páchaného jednotlivcom alebo skupinou voči obeti. Obeťou šikanovania sú spravidla osoby, ktoré sa nejakým spôsobom odlišujú, sú „iné“. Je to úmyselné, bezdôvodné ubližovanie jedného alebo viacerých ľudí inému, slabšiemu človeku. Úmyslom je ublížiť bez zjavného dôvodu - nejde o ochranu cti, majetku alebo blízkej osoby. Agresor sa snaží ponížiť druhého človeka a dokázať sebe aj ostatným svoju prevahu spoločensky neprípustným spôsobom. Tejto činnosti sa dopúšťa opakovane, čo môže zanechať na obeti šikanovania dlhodobé následky, nezriedka na celý jeho život. Šikanovanie môžeme chápať ako spoločenský problém, ktorý nestačí iba odsudzovať. Treba sa v rámci svojich možností snažiť mu zabrániť.